Maribor trippin na špatu

Článok a fotky boli s visbyho súhlasom prevzaté z jeho blogu. Dík a rešpekt!

Všetko začalo mojim ukrutným nápadom. Ísť na sveťák do Mariboru a po sveťáku sa staviť na semáči. Svet je zlý a nepraje plánom, všetko sa zmenilo a plán prešiel komplet tuningom (lepšie ako BOS). Plán bol vyraziť v stredu večer, štvrtok dať pojazdenie v Schockeli (Graz) a potom ísť na sveťák do Mariboru. Plánovaná skupina sa skladala z troch častí: paštikáry (Paviel, ja a malý Maťo), partizáni (Andrej, drak, Adam, Radka a Roman) a topvar (traja chalani z Topoľčian).

Nič nemôže byť podľa plánu, takže malý Maťo v stredu oznamuje, že nejde pretože si vytunoval na rohatke rebro. Zranenie je slušná výhovorka (nie ako galantské “má pršať”), tak mu moc nenadávame. Pri nakladaní harabúrd zisťujeme, že by sa malý Maťo do Pavielovho lancer evo 10 aj tak nezmestil, takže mu rebro ušetrilo cestu k auparku. Pred vyrazením kontaktujeme ešte partizánov, ktorí majú cca hodinový časový sklz a vyrážame. Cesta prebieha OK, navigovanie podľa viamichelin itinerára je viac-menej náhodné. Nakoniec podľa tabúľ a logických dedukcii nachádzame vyvolenú cestu do St. Radegundu.
Cestou nás zastavujú policajti (asi o 2300 v noci), že sme šli 80 na 50ke a chcú 35Eur. Auto si obzerajú s prísnym pohľadom a rukou na zbrani (WTF? asi kukajú moc akčných filmov, debili). Vypytujú sa kam ideme, kde prespíme a takéto veci. Kam asi môže ísť lancer evo plné bicyklov, vecí a jedla o 2300 v noci, keď nie k lanovke kde dlhšiu dobu riešia nedisciplinovaných zjazdárov (bolo to aj v novinách).

Ochrana rámu pri prevoze. Ani zjazdár by to lepšie nespravil.

Po príjazde hľadáme miesto vhodné na založenie tábora a zakladáme stan. Asi 15 sekúnd po rozhodnutí postaviť stan dávame pivo, aby sme prežili fyzickú námahu. Počas stavby nás došli ešte akční policajti skontrolovať (fakt neviem čo si mysleli). Pri pive čakáme na partizánov a topvar, ktorí dorážajú v hlbokej noci. Po ich príchode staviame základný tábor a dávame dobrodošli s domácou (neskôr prezývanou fridex).

Základný tábor.

Deň prvý – prekvapenia

Po ukrutných 4 hodinách spánku v mega zime na nenafúknutej nafukovačke a v spacáku, ktorý viac pripomína plachtu na posteľ ako spacák sa vyspatý budím. Sledujem, že zopár ďalších malo podobnú noc a dávame raňajky. Kompletizujeme stroje a obdivujeme Andrejove glory, ktoré vlastne nie je glory ale m3ka, pretože glory nedošlo (ešte som nepočul o tom, že by progress nedodal biky na čas, dosť sa divím). Po ranných seansách s chráničmi a bikami ideme na lanovku, berieme einmaltageskartebitte a fičíme hore.
Cestou v lanovke sledujem nejaký chodník rovno pod lanovkou. V kútiku duše dúfam, že toto nie je zjazdová trať. Strmé skaly, zavreté točky proste vysokohorská turistika. Moje dúfanie má zmysel a naozaj to nie je zjazdová trať.

Zjazdová trať je niečo úplné iné, je to pozostatok Európy v dávnej minulosti. Keď by som mal tu trať opísať, tak ma napadajú samé slovné spojenia ako “skoro nezjazdné”, “mega strmé”, “viac zavretú trať som nevidel”, “takto asi vyzerá champerey, ale na kameňoch” alebo “ako môže byť pol metrový drop v 90ke točke”. Pomaly sa trúsime dole, prechádzame hell. Táto trať zosobňuje všetko čo nemám rad, príliš strmé, zavreté, “buď alebo” style jazdy a pomalé. Na druhú stranu, Pavielovi sa to páči a Adam si dáva záväzok, že dokým to nenajazdí plynulo nejde domov. Ja len ticho ľutujem, že sme sem šli jazdiť.

Druhú jazdu dávame zjazd po turistickom chodníku. Je to plné šutrov, nie moc strmé, ale za to velice zábavné. Trochu mením názor na schockel, jediné čo vadí sú turisti, ktorých je tam veľa. Ďalšiu jazdu stretávame nejakého lokála a ukazuje nám perfektný trail, ktorý tu postavil. Akurát strmé, točky na hline a koreňoch, nevyjazdené a ku koncu geniálna pasáž v koryte so skočkami. Moje predošlé ľutovanie anulujem a na tvári sa mi objavuje úsmev. Geniálna trať, na ktorej dávame asi 6 jázd a stále nemáme dosť. Všetci si v zásade pochvaľujú, Andrej stále ladí intensa a má problémy si zvykať (jazdil dlho na pevňáku). Medzi rečou sa ma pýta, aký je to pocit jazdiť s niekym, kto má rám na ktorý vyše 6 mesiacov čakám. Proste pohoda. Paviel a Adam plnia plán, najazďujú DH trať a hovoria, že to nie je také ťažké.
Veľký rešpekt má Radka, dáva s nami trať, ktorá vôbec nie je jednoduchá. Padá asi 400 krát, ale stále dáva a najazďuje si to. Je super vidieť niekoho, kto má takú radosť z jazdenia a ešte k tomu je to holka. Rešpekt, Helene to raz naložíš!

Po super pojazdení dávame s Pavielom grilovanie a pivo. Adam vyťahuje domáce buchty, takže o dezert je postarane. Dávame strategické rozhodnutie, zostáváme aj v piatok. Večer kecáme pri pive a analyzujeme deň. Veľkej pozornosti sa tešia Radkine modriny (“máš to teda dobre docinkané”, “vyzerá to ako keby ťa niekto strelil brokovnicou”) a Andrejov škrabanec. Ešte pred spaním fúkam moju nafukovačku kompresorom s tuarega, dávam DSS (double socks system), termoprádlo, hrubý dres, deky z auta a na to spacák. Snáď tu zimu prežijem.

Deň druhý – bomby furt

Po relatívne dobrej noci, sa bez obitia skloviny drkotaním zubov budím. Ráno je parádne, zase slnko. Dávam parádne tuniačie raňajky a hor sa do jazdenia. Prvá jazda klasicky o ničom, potom sa to rozbieha a v niektorých miestach si dovoľujem pustiť brzdy. Na konci trate je super pasáž. Z asfaltky vletím v bombách do šutrov, z jedného sa odrazím dopadnem do ďalších kde sa odrážam znova, to ma vyhodí do esíčka, odtiaľ do koreňov, ktoré sa dajú v sadách skákať a ukončí sa to cele dvoma zhupmi v koryte. Za cely čas človek brzdi tak 4x krát, keď zvolí dobrú stopu tak je to plynulé a cíti sa jak na sveťáku (aspoň ja som sa tak cítil). Dávame asi 8 jázd, čo je na trati s vyše 700m prevýšením fakt dobré.

Po jazdení dávame sprchu, balíme tábor a smerujeme do Mariboru. Cesta je vtipná, Topoľčancov strácame v Grazi, potom sa strácame aj my. Andrej nás nachádza a tak sa môžme po 20 minútach na dialnici postaviť do zácpy. Ja po dvoch pivách zavlažujem zvodidlá, kde sa dá. Neskôr s Pavielom predvádzame synchronizovane kajakovanie. V dobrej nálade prechádzame Mariborom a dorážame do Pohorja. Pomaly rozkladáme stan a v strachu o Topoľčancov, ktorí stále nedorazili ideme na pizzu. Topoľčanci nás hľadajú v pizzerke, pretože naložili tučnú dedukciu že pôjdeme na pizzu. Takže všetko ok. Dávame mega pizzu, Andrej si objednáva pivo, veľké, čapované, takže ako jediný dostáva pivo vo fľaške. Večer ešte stretávame slovenskú výpravu, aj jazdcov aj fanúšikov. Po pive pri aute sme ešte chvíľu s Martinčanmi, baví nás Adam, ktorý reaguje na podnet “dám ti 10 eur a preplávaj to” prezlečením do plaviek a preplávaním nejakej vodnej nádrže. Rešpekt!

Plavec Adam.

Deň tretí – tréning

Ráno sa zobúdzame, ideme kuknúť depo a potom trať. Ja sa registrujem ako žurnalista (mám blog ne?) a ideme kuknúť aj na trať. Sledujeme tréning, s Pavielom ideme až hore na štart. Je to peklo čo dávajú chlapci. Niektorí totálne sci-fi. Do oka nám skáče chalanko na krikľavo oranžovom cove s modrým TLD pyžamom. Všetko jazdí s neskutočným štýlom a plynulosťou.
V hornom lese sledujeme chalana, ako dáva predkom do na veľkom gape a dosť sa rozbíja. Pomáhame mu preč z trate a divíme sa ako mohol urvať kus sunline predstavca. Taktiež udeľujeme pochvaly za dobre prejdenie rôznych pasáži jazdcom zo Slovenska a Čiech. Filip dosť ničí sutrovu pasáž, ide fakt dobre. Rovnako ako Čert z cursoru, plynulo pod kontrolou.
Paviel cely čas hľadá obeť, ktorú zhypnotizuje a ta mu následne daruje 224. Neskôr tunuje plán na násilné sotenie v ťažkej pasáži, ale keďže ešte nevie akú veľkosť necháva to tak. Hore na štarte dávame jedlo a sledujeme tréning top 80. Po tomto tréningu ideme aj napriek miernym depresiám dať dve jazdy na “freerajdke”.

DHX-proto mega piestnica.

Frírajdka je super zjazdová trať, ide od vrchu kabínky až dole. Je dlhá, zábavná, plna skočkov točiek a rytmických pasáži. Škoda, že nie je viac síl a času. Jazdenie zakončujeme na 4x finále, kde bohužiaľ musíme sledovať ako Slováci postupne vypadávajú. Najviac nás mrzí vypadnutie Rasťa, ktorý dával prvý závod v novom tíme. Viťúz ževraj tučne padá, ďalšia škoda. Marek Peško dáva dobrý štart, ale v ďalších točkách ho predbiehajú a už im to nestíha naložiť. Pepo sa prekvapivo kvalifikoval, ale aj napriek snahe sa mu nedarí postúpiť. Filip sa dostáva do 1/4 finale, kde bohužiaľ tiež vypadáva. Náladu nám zlepšuje Lopesove vypadnutie hneď prvej rozjazde a pekne jazdy Kvida Cuga(Guido Tchugg) a Slávika. Celé to korunuje Cedric veľkou show v semi a malom finále.

Večeriame v pizzerke, dávame mega šaláty a sledujeme hnilý kút s hviezdami ako Natan, Štefan Peter, Lopes a veselo ich baví Cedric. Adam ho chce isť odfotiť, ale nakoniec to necháva tak. Po večeri dávame pifko, potulujeme sa po depe, kecáme s jazdcami (Čertovi osobne dávame pochvalu) a hlavne očumujeme.

Večer začína dobre, pifko pri stanoch, potom pifko v pizzerke so slovenskou výpravou. Svojou prítomnosťou nás poctí aj Cunningham a vcelku opitý nám vysvetľuje prečo sa dobre jazdi s opicou(“it’s good to ride with hangover. i’m angry and want go faster and faster”). Nakoniec sa pripájame k Martinčanom, kde je online mega táborák. Kecáme, popíjame, pohodička. Paviel chce ísť do mesta, ale nočáky už nechodia, tak to zakončujeme s nejakými Chorvátmi pri táboráku. Pohoda večer.

Deň štvrtý – finále

Ráno sa budím, Paviel nie. Takže dávam raňajky a horsa kukať semifinále. Dávame lanovku k šutrovej pasáži, drak vybavuje vývoz štýlom “tickets? what tickets? we are riders…”. Cestou stretávame malého Maťa a Paľa Bohunickeho, ktorí chytajú bronz. Dávame sledovanie kameňovej pasáže zvrchu, blokujeme chodník pri trati a v klude sledujeme. Sestra ušatých ide fakt super, lepšie ako 70% mužov, rešpekt. Hill ide strašné bomby (neskôr mi Polcko vraví, že Hill šutre pokazil, eh), rovnako ako všetci z prvej 50ky. Potom ideme dať čevapčiči a obsadzujeme luxusné miesto pod šutrami, kde dokončujeme pozeranie semi.

Výhľad na šutre.

Po skončení semi sa presúvame nižšie, na super miesto blízko jednej kamery. Obsadzujeme stoličkami strategickú pozíciu. Kameramanka nás hecuje a my dva krát predvádzame štvorbob. Brutal zábava. Prichádza Paviel a prináša zlé správy v podobe štartovky. Kvalifikoval sa len Fipo a Vágner. Škoda.
Náladu si zlepšujeme plánom na nový UCI tím s názvom “prijebem ti na špatu čapované factory outlet team”, ktorého názov má 100% historické pozadie a presvedčí UCI ľudí tlačiť startovku na šírku papiera.

Sledujeme finálku báb, Rachel ide úplné super, ale na výhru to nestačí, Sabrina Zonie ju bije. Potom nasleduje finále mužov, Filip ide po páde v semi dosť skoro, takže je vidieť rozdiel v našej pasáži. Prechádza ju dobre, plynule a vcelku rýchlo. Sťahujeme sa nižšie, do posledného koryta. Postupne sa jazdci zrýchľujú a Vágner po krásnom prejazde usadá do hot seatu. Dlho tam však nesedí, keďže idú stále lepší a lepší jazdci.

To čo predvádzajú niektorí (vrátane Cunninghama s opicou) v koryte je peklo. Strašné bomby asi 1cm od stromov, hrúza. Steve Smith (krikľavo oranžový cove a modré tld pyžamo) prechádza pasáž ladne a plynulo, Matti zase prežíva storc, ktorý nám mrazí krv v žilách. Zlo, avšak to najhoršie len prichádza. Samko Kopec ide zase inú stopu a asi aj iný pohár, nakladá chalankovi v hotseate 5 sekúnd aj napriek tomu, že v sekunde sú väčšinou tak 5-6 jazdci. Peklo. Štefan Peter a Zulien Kameliny trochu znižujú hanbu a ukrajujú z kopcovo náskoku na 3 sekundy.

Po vyhlásení výsledkov balíme a ideme smer Bratislava. Celý trip bolo peklo, brutálne pojazdenie a geniálne pozeranie. Už plánujeme podobnú zlobu na schladming. Bomby furt na špatu.