Syndiman na endure

Sezónu som uzavrel už asi 13krát tento rok, ale dexove smutné oči ma vždy dokážu hecnúť. Najmä ak je vonku pekne, krásne žlté lesy a ja som ešte oldschool a jazdím najmä kvôli prírode. Ráno som sa zobudil a mal mega dilemu čo si obliecť. To mi už blikal dexo z icq, že mám nájsť staré xc dlhé obtiahnuté gate a napádal ma s nejakými fotkami ako to vyzerá super. Tie gate som mal asi pred 5rokmi naposledy keď sme to hrali na HT FR…

Čas ma tlačil, tak som rýchlo nabehol do skrine a začal vyhadzovať všetky veci vo viere, že nájdem moje gate… Samozrejme našiel som kadejaké pičoviny ako dres Roberta Carlosa alebo kimono z karate ale hentie gate furt ne… To sa mi začala pod nohami motať sestra, tak som ju varoval, že ak neuhne tak ju priviažem o radiator a dokopem do gulí… Gate som nakoniec našiel a keďže som sa v EVE dočítal že legíny sú dnes in, tak som šiel do toho…

Stretko o štvrť na 12 u mňa, lebo ako vždy musím po mesiaci nebikovania dofúkať gumy a pumpu nemám… mal by som si nejakú kúpiť u Libora, síce ho nevytrhnem z biedy ale treba ho podporiť tak ako on podporoval nás, vždy keď sme niečo potrebovali. Obtiahnuté gate som nemal na sebe ani nepamätám, predsa len moj hiphop image uznáva skôr XL veci… Všetko ma ťahá, omína a pičujem do dexa na čo ma to nahovoril… Začínam uvažovať, že si ten latexový kostým asi nekúpim :(. Gumy sú dofúkané po 10 min ako som zle zatiahol ventil a fúkal som všade naokolo len nie do duše… neva… ideme! Vonku je asi tak 5 stupňov, čiže celkom v pohode… v diaľke sa črtá hmla… teším sa do lesa…

Cestou mi dexo ukazuje nejaký tunel a nechápem o čo mu ide… núti ma zapózovať v ňom, aby ma odfotil… to tam nabehne aj nejaký ruský agent KGB a fotí si ma mobilom… Najskôr som myslel že to je Kittner (kožený kabát až po zem, teplé vlásky učesané do helmy, no divné). V tuneli navrhujem aby sa dexo zavesil za nohy a počkal kým nepôjdu ďalší ludia ala Remi Gaillard. Ale odmieta môj fasa nápad tak ho zjebem a ideme ďalej.

Ideme cez železnú, kde dávame prvý stop pri jazierku, ktoré vyzerá úplne super, lebo sa z neho vyparuje voda a vznáša sa tesne nad hladinou opar… na jazierku kačičky, no som vo vytržení… Dexter mi navrhuje, aby som skúsil moje hrdinské schopnosti a prebehol po hladine… seriózne nad tým uvažujem ale hanbím sa, tak jebať na to teraz…

Najväčší stres dexo zažíva na asvaltke na železnej… kde sa ako vždy skoro vyjebem na rovine. No proste šlapkáme si vedľa seba, bavíme o farbe listov na stromoch, idylka. Chcem si dať z hlavy dole helmu a zavesiť na rajdy, ale akosi strácam koordináciu, čiže prudko mením smer rovno do dexa… V jednej ruke helma a druhá voľne položená na rajdoch mimo brzdy… Keďže kolízia sa blíži rýchlejšie ako zvyčajne, tak nestíham ani zvresknút sériu nadávok, ale zmôžem sa len na zaručanie. Brzdím nohami aka Fred Flinstone. Dexo nechápe, čo sa deje a myslí si, že na neho chcem zaútočit helmou, lebo jediné čo zaznamenáva svojim mozočkom je, ako šialene mávam helmou, ručím a rútim sa na neho…. Vidím v jeho očiach strach… muehehe… zbabelec….

Uvažujeme čo kam ďalej..Ja navrhujem isť do Rače pozrieť pyxela ale dexo že ne. No tak ne no , mohla byť sranda… Pajštún asi nezvládam, ale zhodneme sa že Marianka bude fajn… ale predtým ešte nejaké fotky na Malom kameňáku. Dexo vyhlasuje, že toto je jeho trať a kto sa sem priblíži dostane sedlovkou do tváre fuck fuck yeah yeah madafakers I´ll kill you all!!! Na malom kameňáku som nebol asi 6r odkedy som sa zjebal do asi 10m priekopy a nevedel sa z nej dostať hore… Dávame nejaké opakovačky, fotky, dexo sa vyhovára na zlý zadný plášť, ale obaja vieme, že som od neho aspoň o tri triedy lepší jazdec!!! Z malého kameňáku ideme hore s cieľom trafiť cestu čo tam snáď je. Samozrejme, že zle odbočujeme z chodníčka a musím sa vo svojich krásnych legínach predierat cez nejaké úchvatné černice. Akože fasa dexo. Po chvíli sa dostávame kam chceme a ideme krosiť do Marianky. Slniečko nás pozdravilo ale asi len na pol hodinku a čím sa viac vzďaľujeme od Železnej tým je väčšia hmla a väčšia kosa… Ja som ale človek ktorý hmlu zbožňuje, úplne som vo vytržení napichaný jak Kysučan v Bratislave. Dexo moje nadšenie nezdieľa. V celkom dobrom tempe na to, že som mesiac nebol na biku, dávame Marianku. Cestou dole ma celkom prefukuje vetrík a ani dexo nevyzerá, že mu je práve teplo… Ale môj návrh dať v Marianke teplé jedlo sa stratí v hmle a cez Marianku len prefrčíme a ideme domov…

Keďže v Marianke sa celkom intenzívne buduje nejaká nová celebrity štvrť, tak všetko je rozbité od stavebných mechanizmov a mrte blato… Šlapať v tomto blate ma dosť vysiluje, ale dexo má záchranu Kávenku a delí sa aj so mnou…. Papáme a nechávame prejsť skupinku asi 50r turistov… Nechápem načo sú celý v zelenom, maskáčovom keď vrieskajú jak jebnutí… však zvieratá nie su hluché ne? Alebo som v škole nedával pozor? Strašne ma serú ich olschool turistické topánky a túžim im vyrezať srdcia….

Prekvapujúco ani netlačíme a šlapeme všetky stúpania… som na seba celkom hrdý lebo mám toho dosť. Ale zase pri šlapaní nám nie je zima… Dávame poslednú pauzičku nad Slivom a rozoberáme Visbyho výrok že 5-10 sú jediná voľba na flat pedále… Zamýšľame sa nad starými časmi keď sa budovali trialy, všetci sa poznali a bolo jedno či máš Kelysa alebo A-zone… časy sa ale zmenili a keď nemáš aspoň lapiera tak si socka… Pri týchto úvahách sme ideálne vychladli a v dexových očiach vidím asi prvýkrát v živote strach. Strach zo zimy, ktorá ho pri následnom zjazdíku čaká… Ideme do toho… mne moc zima nie je, ale to čo sa deje s dexom som nečakal… On veľký nezničiteľný dexo, ktorý jazdí v každom počasí, je jedno či sneží, prši alebo je 50 stupňov… On skaut, čo vydrží všetko a zo mňa si robí srandu, keď odmietnem ísť na bike, keď s ďalekohľadom vidím na Rakúskom nejaký obláčik… Tak on sa začína sťažovať… a podlieha panike… Normálne vídím v jeho očiach strach a paniku… Snaží sa to tajiť ale viem že sa hanbí :D:D:D Mne je tiež kúsok kosa ale tak v norme… Pri domčeku mestkých lesov zisťujeme, že sú len 2 stupne celzia… čiže keď ideme tak 30km za hodinu tak aj mrzne… Konečne chápem prečo ma už aj moje obtiahnuté gate prestali ťahať a zarezávať sa – pri tejto 2cm zime nemajú proste kde ťahať… Dexovi omŕzajú prsty, uši má tiež nejaké červené a oči ledva drží pootvorené :D No úplná sfetovaná socka…Naštastie už sme na patrónke, kde dexo vyhlasuje že toto je jeho trať a kto sa sem priblíži dostane sedlovkou do tváre. Mne už tiež začína byť zima a s približujúcim sa domovom sa mi stále častejšie pred očami zjavujú obrazy ako horúca vaňa, teplý čaj alebo halova priateľka s bičom v ruke… Dexo mi oznamuje, že ide strašne šlapať domou a lúči sa so mnou predčasne… :D nechápem kam ten svet speje… Zľahka si odšľapkám domou a teším sa z pekného výletíku… Sezónu opäť ukončujem aspoň na mesiac…