Syndimanov denník – časť prvá

Jsou to dva roky,co tu nový tým Autobotů pod mým vedením našel útočiště. Společně jsme uzavřeli s lidmi spojenectví. Tajnou a odvážnou skupinu vojáků. Utajovaná úderná jednotka,
zvaná DS (Dexter a Syndiman). Země. Kolébka lidské rasy. Druhu, který je podobný tomu našemu. Schopného velkého soucitu… …a velkého násilí. V našem tažení za ochranu lidí jsme dospěli k ještě závažnější pravdě. Naše světy se střetly už dříve….

9.11.2009

Milý denníček, dnešok bol deň plný utrpenia… Všetko to začalo Dexovou SMS či nejdem na bike… Keďže som za posledný mesiac pribral tak 5kg tak že jasne, idem do toho… S Dexom sme sa stretli poobede u mňa a cieľ bolo ísť nájsť miesto pre holy trail…tj. nejaký endurko singletrack.. Miesto sme už mali trošku vyčekované z minula, tak sme išli na istotu… Základ bolo vyštverať sa na kopec, čo sa ukázalo ako veľmi náročné pre mňa, čo nemám Five-Teny ale len Power tenisky za 1300skk z Baťu… Keďže je už hnusná jeseň, všetko bolo mokré, vlhké a šmykľavé, ako keď som v škole v prírode vytopil izbu pod nami… Každý koreň pre mňa znamenal pád na hubu a kým som sa dostal na kopec mal som slzy v očiach… Samozrejme, že Dexo sa na mne furt rehotal a miestami ma privádzal do zúrivosti… Ale mal som čo robiť, aby som sa pozbieral po každom páde a čas mu nadávať mi nezostal…škoda lebo to ma zvykne baviť. Hore na kopci to už bolo lepšie až do momentu, kým sme nezišli z cestičky a nezačali hľadať alternatívnu cestičku vodorovne s hrebeňom… Po asi 30 minútach brodenie sa v listoch, šmykľavých koreňoch a kameňoch a prenášania biku cez popadané stromy a kríky, čo ma trhali, som mal toho plné zuby… Najviac ma štvalo, že Dexo sa furt na mnňa otáčal, aby sa pozrel, ako sa trápim. Preto som po každom jeho otočení zamrzol a hral sa na sochu…! A vždy keď sa nepozeral pohol som sa dopredu…! Postupne sme sa dostali do fázy zúfalstva, keď sme nevedeli čo ďalej… Boli sme uprostred lesa… pod nami strmý svah plný bordelu na zemi, nad nami ešte strmší svah… Začala mi chýbať mamička, sprcha a teplé jedlo tak som so smutnými očami navrhol „virgin freeride“ tj. pustiť si to priamo dole mimo cesty… Po prvých 20m som tento nápad oľutoval veľmi rýchlo… Mokré korene spôsobili, že som sa viac kotúľal povedľa biku, ako sedel na ňom a zúfalo sa snažil zvierať riadítka a nezabiť sa… Vyskakovanie z biku a pobehovanie popri ňom na moje malé potešenie praktikoval aj Dexo… Ani neviem ako, dostali sme sa na nejakú lesnícku zvážnicu. Moje oči zasvietili radosťou! Rýchlo som sa pustil priamo k zvážnici, predbehol som Dexa a tešil sa na koniec utrpenia…. V momente ako som sa dostal na zvážnicu, listy ktorými bola zasypaná sa rozostúpili a ja som zbadal to neskutočne slizké bahno. Ani som si nestihol uvedomiť, čo sa deje a šmyklo mi predné koleso asi o meter do strany a ja som ležal v blate a šúchal sa dole svahom… Keď som sa postavil a prestal vnímať Dexov hysterický rehot, chcel som si ísť po bike… v tom som sa ale začal ponárať do blatka ako teplý Indiana Jones do pohyblivých pieskov… kua… Kým som sa dostal na bike, vydrbkal som sa tak zotrikrát… Našťastie asfaltka bola už kúsok…

12.11.2009

Niekto mi v noci nabúral do zaparkovaného auta a zdrhol… idem sa zabiť.

13.11.2009

Niekto mi zjedol oriešky, čo som mal pri klávesnici! Akože toto čo už sú za mafiánske praktiky?!

14.11.2009

Milý denníček, dnes sme boli prvýkrát stavať náš fasa trail… Do batôžka som si naložil pretvárku, lož a faloš, náradie, tatranku a 2eurá. Po dorazení na miesto činu sme rýchlo začali makať…dexo mi samozrejme musel vyrozprávať, čo všetko ma Terry Hot nové na facebooku, že ide do Kálnice v kokoske a podobné skvosty, ale našťastie mi aj sľúbil, že mi pošle každú jej nude fotku, ktorú upne na FB, keďže ja ju nemám medzi friends…:( Predstavy nude Terry mi rozpumpovali krv okrem iného aj v rukách a s motykou som makal ako kráľ!

Trať je defacto celá pozdĺž svahu, čiže každý meter treba spevňovať. Naše náradie bolo primitívne ale účinné… na pílenie sme mali môj 15ročný švajčiarsky nožíček s 5 cm pílkou ktorá už poslúžila pri každom triale, čo som staval… samozrejme mal som svoju sekerku. Dexo požičal od Hellvisa uni-poľnú lopatku, ktorá je veľmi mocný vynález a dexo miluje najmä jej schopnosť byť okrem lopatky, rýľu a motyky aj byť bodákom muhaha. Ja som ešte deň pred stavaním pozeral Posledného mohykána (asi 147.my krát) a Braveheart a po vzore ich bojových sekáčov a iných krutých zbraní som v pivnici zmajstroval prísnu motyku s krátkou rúčkou, ideálnu na stavanie trailov a vraždenie yankees…

Robotka nám išla od ruky a pomerne rýchlo sme urobili prvých asi 20 metrov. Dokonca sme urobili aj menší skok. Postupne nastal čas na test jazdu… Dexo bol vybraný dobrovoľník. Narovnal si svoju bodkovanú šatku okolo krku a pustil sa po trati… Zákrutu zvládol a rýchlosťou asi 2km za hodinu sa so sústredením v tvári rútil na skok… samozrejme celé sme to postavili tak debilnučko, že na skok nie je rýchlosť a Dexo mal čo robiť, aby sa neskotúľal dolu do kríkov… Po ňom som šiel na rad ja… Ťažko sa opisuje priebeh mojej jazdy, ktorá bola skôr poskakovanie, kolobežkovanie a hlavne strašné nadávanie… Všade, kde mi mohlo predné padnúť z cestičky – padlo, Všade, kde ma mohlo šmyknúť na koreňoch – šmyklo. Všade, kde som sa mohol zachytiť o kamene, pníky a kríky – zachytil som sa…Kuaaa! Po tejto asi 45 sekundovej „jazde“ som s plačom oznámil Dexovi, že túto trať nenávidím a chcem ísť strašne domov! :( O to viac ma vytáčalo, že dexo má kŕče od smiechu na mojom utrpení! Porobili sme pár foto, a rozhodli sa poopravovať, čo som poničil a postaviť ešte pár metrov…

Jediné čo nás zbrzďovalo boli neustále chodiaci ľudia dole po asfaltke, ktorí nás mohli ľahko začuť a zbadať… Nepomohlo ani, že som si zobral krikľavo žlté tričko, aby som splynul s miestnou flórou, pretože za týždeň 99% listov opadalo a kúsok som v lese svietil… Vždy, keď išli nejakí ľudia, zatavili sme robotu, hodili sa o zem nech nás nikto nevidí a zamrznutí čakali kým bude kľud… Vyzeralo asi nasledovne :D:D

Keďže moja holá hlava ktorú si musím strihať na pol milimetra, odkedy som s hrôzou zistil, že plešiviem, v lese kúsok svieti, pri každom náznaku turistov som si musel dať na hlavu svoju zváračskú pracovnú rukavicu ako šiltovku… Inak ono je celkom ťažké pri takomto zatuhnutí byť ticho, keď pri náhodnom pohľade na vedľa vás zatuhnutého Dexa vidíte, ako olizuje choroše… Asi si myslel, že z nich získa silu ako ja svoju získavam z kremeňa, ktorý som nazval Syndinit a olizujem ho pri každej príležitosti… Na záver dávame trať na čas dole… Idem prvý aby dexo videl každý môj pád… hajzel… Celkom mi to ide, jedine čo ma ruší je dexov rehot tesne za chrbtom pri každom vyjdení z trialu. Táto Dexova taktika ako ma rozptyľovať, aby som sa vydrbkal žne úspech tesne pred kamenistou pasážou, kde sa zachytávam pedálom o nejaký šuter a strašne si sekám pinmi do píšťali… samozrejme, že sa tvárim, že som to tak chcel a plačem až doma… Dosiahnutý čas je okolo 1min a 40 sekúnd, čo je na 100m trail dosť veľa :D Aj toto je dôvod prečo trail zatiaľ nazývame no-flow trail… aj keď ja som tvrdo presadzoval Terry trail, Eva Mendez trail alebo Halova Miška trail. Nevadí… Nazvem si po nich svojich plyšákov.