Syndimanov denník – časť piata

18. 12. 2009

Tento týždeň bol nejaký smutný a depresívny, tak som celkom rád, že ideme stavať, aspoň sa odreagujem… Dnes ide s nami druhý guest rider AdamEN… stretko o 9 ráno u mňa, vonku podľa môjho teplomera -8 C a ja začínam pochybovať o svojom duševnom stave, že som sa na toto nechal nahovoriť. Namiesto toho aby som doma ležal zakuklený jak 99% ľudí v tomto ročnom období, tak sa trtkám s mega batohom niekam do prostred lesa, aby som staval nejaké drevené chujoviny! AdamEN je nejako moc XC nabudený, tak šlapeme rýchlejšie ako obvykle… a aj tam kde my tlačíme, Adam šlape… ako napríklad pri Rotunde, kde potreboval zistiť, či sa na lade šmýka… Končí to jeho supervtipným pádom skoro pod kolesá vydesenej vodičky…. Jazerá sú už zamrznuté, v lese 1-2 cm snehu… Na no-flowe sa rýchlo púšťame do práce na NS, ktorý furt nie je dokončený… AdamEN sa ukazuje ako podstatne kvalitnejšia posila nášho budovateľského tímu ako bol nariekajúci Head… ;) Adama zapájame do všetkých aktivít od pílenia až po stavanie konštrukcií… Zatiaľ čo chlapci makajú na NS, ja sa tvárim, že staviam ďalší kus cesty, ale inak sa len flákam… Problémom je zamrznuté drevo, do ktorého klince nechú ísť. Rovnako ako aj pekelne zamrznutá hlina, našťastie tam, kde bolo lístie sa dá kopať… Samozrejme že nevynechávam už pravidelné úkony ako zarezanie si pílkou do nohy a podobne.

Keď chýba asi tak 2,5metra nájazdu na NS, míňajú sa zase raz klince a my sa rozhodujeme ísť jazdiť! Adam má svoju kameru, s ktorou plánujeme natočiť náš megafilm a preto sa všetci snažia jazdiť na hrane svojich možností… Najlepšie to je na NS prejazde po padnutom strome, na ktorom je 1cm primrznutého snehu… Som odvážny Syndiman a idem prvý! Predpoklad že sa do cieľa nedostanem sa naplní po 1m, keď mi šmykne predok a padám dole… Dexo sa teší jak malý chlapec a a rad prichádza Adam… Je prísny a dostáva sa ďalej ako ja ale končí podobne… S Dexom len tak zo srandy naznačíme, či nejde ešte raz a na náš údiv ide :D Dostáva sa kúsok ďalej, ale zase to končí pádom dole… Opäť skúšame, či nejde ešte raz a on fakt ide… Úplne sa vytešujeme, že ďalší človek, čo sa nechá nahovoriť na samopoškodzovanie!

Točíme ešte aj nejaké zábery z iných častí trate ale je to boj… Kebyže sa prihlásim do DPDH tak dnes urobím rekord… Na záver nejaké neostré foto, zo srandy idem skúsiť náš obľúbený padnutý strom, Adam je hyena a vyťahuje kameru a natáča, ako ma už na nájazde štorcne a kungfu štýlom opúšťam stroj… Na záver nás čaká zasnežený malý kameňák, nejako to dávam a som rád že idem domou, lebo ma bolí celé telo…

19. 12. 2009

Yeah! Dnes ideme dostavať NS! Nakúpil som 3kg klincov aby sa nikdy neminuli! V noci trošku posnežilo, teplomer na Železnej ukazuje -8 stupňov… Na nf traile je podľa mňa aj chladnejšie… ani dvojité pracovné rukavice mi nepomáhajú a ledva držím sekeru… Cieľ dňa je dokončiť nájazd a mať hotový celý NS… Krásnu zimnú idylku v lese narúša len naše zabíjanie klincov a štiepenie dreva… Ide nám to jak dvom retardom, ale s pomocou kombinačiek postupne dokončujeme nájazd. Okolo obeda začína snežiť, postupne hustejšie a hustejšie…. asi po hodine vytrvalého sneženia ma napadne, že som nechal otvorený batoh… A helmu zavesenú tvárou hore… yes!

Nájazd je hotový, hlina pred ním je zmrznutá, tak ešte hodinku staviame cestičku pred ním… Keďže nemáme žiadne skoky, ideme vymyslieť skok… Veľký peň vyhráva a cez neho pôjde NS skok… Pri snahe presunúť tento asi 150kg pníček o 3m doľava a 4m dolu musíme vyvinúť ohromnú energiu… Zima nám asi udiera aj na mozoček a pník končí úplne inak ako sme chceli.. Nastáva 10min bojová porada, čo ďalej. Poradu ukončuje to, že mi je zima a nejako asi na 76ty pokus peň posúvame na správne miesto. Chvíľku ešte kopeme a balíme to na dnes… A pravdepodobne aj na tento rok… Na záver mi ešte pri nenápadnom teste snehu primŕza jazyk na sekeru a v panike si ubližujem! Postavených je asi 250m trate, ktorá sa vyznačuje extrémnou nepriechodnosťou istých pasáží, XC stúpaním a absolútnym no-flowom.

Ešte nás ale čaká cesta dole… Ja s batohom, zamrznutými okuliarmi a za podmienok ako z mrázika (husté sneženie) púšťam prvého Dexa… Ten prichádza o môj pád, keď odlamujem niečo z gripov… Na malom kameňáku to je ale fakt už extrém… Už na prvom metri ma rozhádže, dole opačná noha ako potrebujem… Bike je pánom a snaha určiť mu cestu dole naráža na zamrznuté brzdy a max 0,9cm zdvih Manitou stance flow. Každé zatočenie kolesa na tomto teréne mi spôsobuje stavy úzkosti… Plná huba snehu ale nejako to zvládam dole a musím uznať, že to bolo najlepšie! Zajtra ideme jazdiť, aj keby bolo pol metra snehu!

20.12.2009

Budík ráno, aby som skontroloval dedinky v traviane. Posledná adventná nedeľa. Namiesto výroby darčekov z papiera pre svojich blízkych sa ideme voziť na Kolibu… Celý deň včera snežilo. V meste sú sračky, ale našťastie -10 C brzdí aj soľ, aby to bolo katastrofálne… Pod Kolibou nás predbiehajú autá plné detí, naradostených na prvý a posledný sneh v BA… ja sa teším ako dieťatko tiež… Ľudia na nás nechápavo pozerajú ako ja na Mentosove komenty na DH zone…ale nás to neodradí… Kebyže ma tak vidí Robyho frajerka, aký som prísny! Určite by ma odmenila… a najmä zahriala, keďže fúka mega vietor a podľa Dexovej fyzikálnej teórie ochladzovania je najmenej -50 C. Začíname na Rohatke, dávame nejaké opakovačky a ideme na lúku a smer kameňák. Je to čistý virgin…

panenský sneh, slniečko, zima. Ideme úvodnú časť kameňáku.. Miestami sa zasekávam v závejoch, ale inak to celkom ide… Žiadne strašné bomby, ale aj tak to je dosť adrenalín, najmä keď sa rútite na strom a máte len 2 možnosti: zatočiť, čo je samovražda alebo zmačknúť brzdy, čo má ale minimálny efekt na plynulosť jazdy… Kombo týchto dvoch úkonov, ale zaberá a miestami sa dá super povoziť. Aj keď mám plné boty snehu, užívam si každý meter… Z kameňáku odbočujeme na nejaký singel, ale je kúsok zapadaný stromami, tak volíme alternatívnu cestu.

To ale znamená tlačenie do kopca, kým sa dostaneme na hrebeň a ja Dávam Dexovi jednoznačne najavo, čo si o výbere cesty myslím! Na hrebeni však odvolávam moje expresívne výrazy. Pohľad totiž fakt stojí za to: zasnežený les, vietor ktorý presúva kryštáliky snehu hore dole, do toho nízke silné slniečko a stále treskúca zima… U mňa jednoznačne najromantickejší pohľad roka, ak si odmyslím Headov romantický pohľad do mojich očí na premiére Spectra :D

Púšťame si to dole… Pozerám, ako Dexo šlape aj v snehu dol kopcom. Sneh mu odlieta od kolesa do výšky hlavy, pláve vzduchom a vietor ho víri do stratena… Pure freeride… Občas nejaké drevo, kamene, čo treba obísť alebo prejsť… Púšťam sa aj ja, užívam si to ako nikdy… žiadny extra zápas, plynule plávam dole snehom ako papierová lodička v potoku. V jeden moment ale nabieham na poleno a slidujem zadkom, dávam kotrmelec v snehu, ale s úsmevom na zamrznutých osoplených perách nasadám na bike a pokračujeme až dole na cestu… Snažím sa Dexa nahuckať na skok z kopčeka ale nakoniec to musím ísť ja… Hopík z kopčeka na cestičku mi vychádza podľa plánu, ale kúsok som zabudol na komplet zamrznuté brzdy a neplánovane pokračujem daľej… O chlp míňam strom, vyskakujem z biku a končím v záveji… Dávame ešte bomby dole až na asfaltku a odtiaľ XC domou… Príjemné ukončenie sezóny.