Tuning ramien, alebo športom k trvalej invalidite

Moje väčšie problémy s ramenami sa začali pár mesiacov po tom, ako som si kúpil moje krásne norco a začal som jazdiť. To bolo v roku 2005. Ako prvé som si vytunil rameno pravé. Podarilo sa mi to na rohatke, kde som si to odvtedy aj pár krát zopakoval. A nielen tam, ale aj na lyžiach, pri tlačení bajku na cyklodržke (rok 2006) a pomaly hocikde a musel som si dávať pozor na to aký pohyb s rukou urobím.

Neskôr som stým bol aj u doktora a ten mi povedal, že opraviť treba aj rameno ľavé, aj keď sa už nepamätám, že by som mal problém aj s ním. Problém bol, že to mám vrodené a mám moc ohybné kĺby, aj keď nejak extra ohybný nie som ;). Volá sa to hypermobilita, aj keď ja mám hypermobilné asi len ramená :D.

Každopádne, keď nám (bol som spolu s bratrancom, ktorý mal tiež problém s ramenom) doktor povedal, že koľko trvá dať sa dokopy, po operácii tak som sa zľakol a vysral som sa na to. Bál som sa aj toho, že keď si to dám opraviť, tak už nebudem môcť dávať. Toto bola dosť chyba a teraz už viem, že takéto veci treba riešiť čím skôr a výsledok stojí za to. Čiže keď si neskôr bratranec dal spraviť rameno, tak som sa hecol aj ja a stálo to za to.

Pravé rameno som si dal operovať v marci 2008 a po troch týždňov kvalitnej bolesti som začal rehabilitovať a dva mesiace po operácii som už začal dávať ľahké XC, potom akože DH na Tenerife s rikim, síce som dosť nevládal, kus sa aj bál, ale dalo sa. Po Tenerife som začal pomaly zjazdovať aj na kolibe, potom som dal BM kemp… a bol som späť. Síce stále som sa kus bál, stále to nebolo s hybnosťou na 100%, ale jazdiť som mohol.

Ako som písal, zo začiatku som mal problém len s pravým ramenom, ale to sa zmenilo v máji 2007 na Downtown Zlín. Tam sa mi podarilo dať si rameno von dva krát za deň. Druhé vyhodenie bolo pri nasledovnom páde.

Odvtedy rameno držalo takmer dva roky a ja som dúfal, že už na vždy. Samozrejme, že keď už je raz pokazené, tak sa samé neopraví a minulý rok v Polomke som si ho vyhodil znovu a to som ani nepadol, len som nedoletel do dopadu na jednom skoku a ako som sa to snažil udržať tak rameno povolilo. FUCK! To som už vedel, že je zle a odvtedy šlo von ešte dva krát. No a keďže som bol s opravou pravej strany viac ako spokojný, tak som sa rozhodol ísť pod skalpel aj so stranou ľavou.

Rezali ma tento pondelok a ja si znovu “užívam” bolesť. Občas keď fičia tabletky, tak sa dá aj žiť (a písať blogy ako tento;) a inokedy to je pekne na hovno ;). Ale nasrať, ono to prejde a ja budem čoskoro znovu dávať! :) No a za to, že ste sa dočítali až sem, tak si môžete pozrieť tie sľúbené krásne fotky z oboch operácií. Papaaa.