Freeride Plavecké Podhradie

Piatok poobede, sedím v robote a snažím sa investigovať, prečo máme na účte o 49miliónov USD menej, ako by sme mali mať. Nuda… Čekujem mail a vidím správu s názvom enduro. Nadržane otváram… Dexo sa ma pýta, či nedáme v sobotu nejaké pojazdenie v okolí Plaveckého Podhradia. Kuknem z okna, prší. Som prísny a súhlasím, aj keď netuším kde to je.

V sobotu nacupkám k Dexovi ráno pripravený na príjemné endurko v novom prostredí. Vygooglené foto vyzerali pekne. Teším sa, ako sa budem opalovať na hrade dole bez. Nahadzujeme bike do Dexovho vytuneného športiaka asi z osemdesiatych rokov a na druhýkrát sa nám darí aj naštartovať. Po ceste sa dozvedám, že ideme ešte vyzdvihnúť Milankaaa a priamo na mieste sa pridá Miuan. Dexo zjavne nepraktikuje moje vyhýbanie sa dieram v štýle plná čiara, protismer, kolaje, chodník – neriešiť, hlavne sa vyhnúť diere. On zjavne hrá nejakú hru, kde za každú prejdenú dieru získava body a mne neostáva nič iné, ako zatínať zuby a modliť sa, aby som sa nerozpadol jak pieskový hrad. Ešteže má autorádio a tak fičíme na nejakom techne, čo hrajú na Európa 2. V jeden moment kričím na Dexa nech pridá. Chlapec však nechápe a dupe na plyn, ja sa v panike snažím pripútať aj jeho pásom a zvieram sedadlo zo všetkých síl. Inak myslel som pridať zvuk ale však neva… každý sme najaký…

Milanka nakladáme aj s jeho batohom plným jedla jak keby šiel na dovolenku do Chorvátska. Lúčime sa s jeho sestričkou a mierime smer Severoseverozápad. Cesta štýlom Riverside muthafucka a ja chcem vystúpiť už v Lamači. Našťastie po chvíli Európa 2 umiera a mi prelaďujeme na prísnu nemeckyhovoriacu stanicu, kde každá veta znamená príkaz!! Dexo je zjavne nabudený a na každom semafóre sa snaží pretekať. Štartuje na červenú čiže vždy vyhráva. Asi tak km pred cieľom našej cesty sa krásne slnečné stráne plné borovíc a cigáňov menia na zasnežené rozjebané polia a nechápeme. Zjavne som si opalovací krém 30ku bral zbytočne. Riverside muthafacka! ! V dedine sme pred Miuanom, chalani skladajú biky a ja sa klepem neskutočnou zimou. A to som si chcel brať krátke gate a nechať bundu doma. Prichádza miuan a pomaly sa pohýňame smer hraaaaaaaad.

Bohužial starý slovania boli hyperaktívni a všetky hrady stavali na kopcoch, preto aj naša cesta začína stúpať , a mne sa to nepáči. Na cestičke je tak 5 cm nového mokrého snehu a na Dexovej tvári sa zračí sklamanie. Počas cesty nám Miuan rozpráva celú históriu plaveckého hradu od vzniku sveta a mna bolí hlava zase o kúsok viacej. Šlapanie ma unavuje a samozrejme to dávam najavo nespokojnými poznámkami na vedúcich výpravy, zdržujem skupinu a narúšam morálku. Preventívne simulujem srdcovocievne problémy a mám trpiteľský výraz. Cesta nakoniec nie je až taká hrozná a rýchlo sme až hore, v ruinách hradu. Nemôžem si pomôcť ale mne sa bikovanie v takýchto lokalitách mrte páči. Atmosféra hradu v štýle Pajštún alebo tento hrad je niečo nové. Mega fučí, ale to nás neodradí, aby sme sa vytrtkali postupne až hore.

Cestou dávame nejaké zasnežené schody, prejazdy oknom a podobné freeridy priamo v areáli hradu. Robíme nejake foto/video a postupujeme stále ďalej. Cestička končí, dávame posledné hradné technické prejzdy kríkov a ideme naspäť. Cesta dole je celkom funny, bike si na mokrom snehu a koreňoch robí čo chce. Dopláca na to najmä Miuan, ktorý sa podla Milankaaa „vyjebal jak sviňa a kotúlal sa dole kopcom“. Bohužial som to nevidel…. piče! Nevadí, aj tak mám dosť problémov udržať sa na ceste a nenadrbať do prvého stromu. Ale je to mega dobrý freeride. Dole si rozprávame zážitky, kto sa skoro viac vyjebal a Dexo velí ísť smerom ku kameňolomu.

V kameňolome si dávame obednú pauzu, Milankooo mi dáva polku jeho kúsok divnej čokolády, kam zjevne zabudli pridať čokoládu a chutí jak mŕtva mucha s hlinou. On sám obeduje asi 3 nejaké chleby, čo si nabalil do chorvátska a samozrejme furt sa dosť retardovane rehoce a my s ním. Dávači Dexo a Miuan riešia nejaký skok v kameňolome a zatiaľ, čo sa oni štverajú hore pozrieť sa na to zvrchu, my s Majlenom simulujeme hodenim kameňa a pozorovaním, ako padá a odráža sa od nerovností na stene kameňolomu, ako budú chlapci vyzerať keď budú aj oni padať dole.

Dávači sú ale dávači len z polky a po pohľade zvrchu ich chuť na hlúpostičky prechádza a ideme ďalej. Prekvapujúco zase do ďalšieho kopca… Proste Riverside muthafucka!! Miauna zjavne dávačske pokušenie neprechádza a nachádza nejakú skalu, z ktorej by v tomto počasí neskákal ani bender ale Miaunovi to nedá.. Najskôr odpratáva kamene na dopade, potom si necháva vypíliť mojim fasa nožíkom stromčeky na nájazde a buduje si snehovú hranu. Dexo sa netvári nadšene, lebo sa nerád pozerá na utrpenie druhých. My s Milanom sme hyeny a zo všetkých síl nahovárame Miuana nech sa ide rozjebať. Nakoniec chápe aj on, že to nepôjde a my ostávame smutnučkí :(. Rada starších chce ísť na nejaké borovicové točky a tak sa Dexo a Miuan vydávaju na jeden kopec a my s Milankoom ideme na druhý.

Dávame z neho strášný out of control zjazd a dole sme radi, že sme to napálili len do kríkov a nie do stromov. Dávači si dávajú načas a keď sa zjavujú, už nás zase ťahajú tlačiť niekam do kopca… pre zmenu teraz na nejakú strelnicu.

Vytlačíme teda v daždi, snehu a krúpoch ďaľší kopec, ale ako vždy to zase stojí za to. Parádny výhľad a krásny veterný kamenistý svah ako vystrihnutý z Pokladu na striebornom jazere. Vyťahujeme zase foťáky a kameru a robíme nejaké mŕtve zábery. Náš biely brat Miuan ide prvý a na mokrých kameňoch dáva husto. Milan je zjavne namotivovaný a takisto dáva husto…hustý crash, ktorým nás zahrial na duši, čo v tomto pochmúrnom veternom počasí prišlo vhod. Postupne sa posúvame dole, ja dávam podľa Dexo kruté ródeo po prednom, zadnom a ako vždy ťahám za sebou nohy ako presilená včela, ale užívam si to. Takto sa došúchame až dole a na dnes to balíme… A to doslova.

Biky nahadzujeme do áut, lúčime sa a vydávame na cestu do teplejších krajín… Tj. do mojej kúpeľne, kde si ako vždy dávam horúcu vaňu, plnú peny aby som nevidel, aké mám malé prirodzenie a počúvam ekumenický magazín… Čistý riverside muthafucka, či?

Dexov dodatok: Syndiman zabudol na dve veľmi zásadné veci, ktoré ovplyvnili celý výlet a ktoré nesmú upadnúť do zabudnutia…

Syndiho absťák po čokoláde aj napriek Milaaankovej snahe zniesť ho zo sveta jedom na potkany zabalenom do obalu od čokolády nepoľavil. Absencia čokolády v krvnom obehu dokáže rozhodiť aj jeho neuveriteľne pevnú a nebojácnu povahu. V praxi sa to prejavuje chuťou zjesť všetko hnedej farby. V hnusnom usneženom počasí sa mu naskytla jedinečná príležitosť ochutnať kakaové bôby vyprodukované zvieratami prebývajúcimi v skalnom ekosystéme, ktorú bez zbytočného otáľania využil. Čokoládový absťák je zažehnaný…

Syndiho navonok temná GHETTO HIP HOP duša sa po požití zvláštnej čokolády nájdenej na skalách ukázala ako ťažká pretvárka. Počas cesty domov zaznela v rádiu najteplejšia pesnička od nemenovanej Portugalskej (či Portorickej?) speváčky. Syndiho citlivá (teplá nemôžem napísať, to by sa nahneval) duša sa ukájala tak, že odmietol vystúpiť z auta, kým sme vykladali Milaaanka u neho doma. Nakoniec ako správny inžinier zistil, že zvuk sa môže šíriť von z auta pri otvorení dverí čo mu prináša oveľa viac voľnosti na prežitie podľa neho výnimočnej pesničky. Po vystúpení neváhal a začal deliť najkrutejšie tanečky aké som kedy videl. Hanbiť sa nemusel, lebo sme parkovali pri garážach kde bol len jeden zabudnutý zadný východ ktorým by predsa nikto nešiel, keďže ho určite strážia pavúky. Tanečná zostava sa začínala vypučením zadku v syndikostýme smerom k opustenému východu, spojeniu kolien, priložením hlavy ku kolenám a pomalým rytmickým vrtením rite. Póza vyzerala približne nasledovne:

Čo ale nikto nečakal zo spomínaného východu sa práve vynorila kamarátka Milaaankovej sestry (14r.) a v hrôze ostala zamrznutá stáť. Tak po 30s zistila, že Syndi vlastne tancuje. To bol ale majster nadchádzajúceho ročníka Let’s Dance taký vyhecovaný, že začal dávať ďalšie kreácie ako voda, potápač, mávanie na pápeža obojručným mečom, atď. Po cca dvoch minútach nezabudnnuteľného predstavenia žial zistil, že sa nedívame na neho, ale za neho, otočil sa, zistil že je sledovaný a skamenel, kým diváčka a neskôr pridružený divák neodišli. A potom sa stalo to, čo nikto nečakal… tancoval ďalej.