Výlet na Hrušov

Píše sa deň 27. februára, črtá sa pekná no studená sobota. Všetko vyzerá pekne, na ICQ bliká okienko, čítam Mada prišiel, ideme na Hrušov. Ideš s nami? Dve sekundy rozmýšľam, vravím áno. Ako rozcvička poslúžili domáce práce, čítaj vysávanie. Na vykúpenie z toho pekla prác volá Jurgen, stretávka Topoľčianky, nasádzam brnenie, odhodlaný vyraz, beriem bike a vyrážam.

V Topkách známe tváre ako Mada, Jurgen, Majkl. Tak berieme si to cestou na Žikavu (snáď najväčší kopec na okolí). Ja s Jurgenom (dirt Bikes) si to razíme kopcom celkom slušne, Mada a Majkl v oddychovom tempe keďže medzi našimi „motorkami“ je značný rozdiel, predovšetkým pri PREHADZOVAČKE!! Cesta po asfalte sa išla dobre, ale keď sme videli cez čo mame prechádzať lesom (malé more, a halda blata môžu byť dostatočným pomenovaním) zdravý rozum kričí nie, ale MX diabli v Nás prehovorili a bolo rozhodnuté.

Hrdina vojny Mada si to ide prvý, a ďalšie poradie nie je dôležité, ale treba uznať, že hore kopcom proti prúdu.. je to Jihád. Bojovali sme asi pol hodinu, našli sme nejaké zabudnuté miesto s nejakou zabudnutou pálenicou ( alebo sme len chceli aby to bola pálenica?) na ktorom by sa dali vybudovať slušné atrakcie, no škoda toho slova, „zabudnuté“. Ďalej opäť, asfalt hore kopcom… Zákruta na Hrušov, v niektorých z nás sa ozýva smäd, a v jarku neďaleko je dosť vody z roztápajúceho sa snehu, neodolal som. Fanúšikovia programu „Ultimate survive“ by si prišli na svoje.

Nasledujú serpentíny a nekonečné stúpanie, no hrad sa nakoniec predsa len vynára v celej svojej kráse. Čudujem sa tým ľuďom že nosili toľko šutrov na taký kopec. Pozeráme známe prostredie, nejaké homofotky sú akoby rituálom. Krásny výhľad, pekné fotky, dobre podmienky pre bike, bolo skutočne dobre. K niektorým dobrým podmienkam si dopomohli aj Jurgen a Majkl sami :).

Posledné rituáli a lúčime sa s hradom. Cesta dole bola vynikajúca, trocha kamenia trocha konárov, nekonečne veľa vody a krajina prebúdzajúca sa zo zimného spánku spôsobila skvelý dojem, aj pocit z jazdy. Žiadne extrémne zákruty a kvázi krkolomné pasáže, jednoducho balada na kolesách :). Cestou domov sa trochu prejavila únava, ale preberal nás pocit mokrých, strašne mokrých zadkov. Teda mokrí sme boli všade ale táto časť tela trpela predovšetkým. Asfalt, dole kopec a domov…

Autor: Chrupenko