Syndimanov denník – časť ôsma

Neznámy februárový deň

Konečne začína byť teplo a stavanie sa stáva zábavnejším. Stretávame sa ráno s Dexom, obaja s plnou poľnou a ideme na No Flow. Je ráno a žiadne pekné bežkyne sa po ceste nevyskytujú a preto hráme hru kto napočíta viac dôchodcov. S prehľadom víťazím. Na NF je pekne, stromy začínajú pučať a my sa vrháme do práce. Treba vymyslieť daľšiu čast trailu za černicami. Mám svoj plán, na ňom zakladám a po asi 10 minútovej diskusii sa rozhodujeme, že ideme postaviť ďalší NS, tentoraz naskakovaný skok. Potrebujeme mrte dreva a preto najskôr ideme na lov. Na cigáňa dávame dole nejaké choré stromčeky, ktoré by „istotne“ umreli sami. Eutanáziu nakoniec vykonávame asi u štyroch pacientov a máme dosť dreva na konštrukciu aj priečky. Práca nám ide ppči od ruky a aj napriek menším prehánkam staviame asi 3m mostík – dopad.

Postupne nám opäť začína chýbať drevo a Kráľ Mada (všetci čo maju skype vedia) sa vydáva doniesť nejaký stromček. Ja mám zatiaľ čas sa pripraviť na ambush pri jeho návrate. Vyskakujem z poza kríka, strielam z imaginárnej zbrane a hádžem sa pred nepriateľskými guľkami. Dexo sa namotáva a asi 5 min sa ostreľujeme z rôznych zbraní. Ak by toto niekto videl, tak by som dnes nesedel doma v kresle za počítačom, ale niekde v malej miestnosti s penovými stenami poslintaný a celý v bielom. Našťastie v okolí sa pohybujú civilisti len dole na ceste a nás nevidia. Teda asi vida, ale majú na háku. Pri jednom kontrmelci si udieriam bukovou palicou (pri prestrelke to bola storanová strašne prísna brokovnica) do prirodzenia a umieram od bolesti. Dexo ma upozorňuje, že mu nemám poškodenie na danom mieste ukazovať.

Pomerne rýchlo a fasa sa nám darí dostavať nájazd na NS. Dexo hneď testuje a 2x skoro nedoskočí. Namiesto jemného skoku je to vyjebávač do výšky, ale celkovo sme spokojní a môžme ísť domov. Ja sa idem prezliecť. Prezliekam si gate, ale akurát v tom čase sa Dexo otočí a chce mi niečo povedať, ja stojím len v trenkách vysmiaty. Kráľ Mada si zjavne myslí, že ho idem znásilniť. Po dlhej dobe vidím v jeho očiach strach a paniku. Ale aj tak viem, že by sa mu to páčilo ;)

O pár dní neskôr

S Adamom ideme dať rýchle pojazdenie na NF a Collabe. Pri strašnom klopeni pred Britney (naskakovaný NS) narážam rukou do stromu. Medzi rajdami a stromom si pricvikávam prst a idem skapať od bolesti. Celkovo úspešný deň. Nedoskočil som Britney a urval jednu priečku a pri ďalšom pokuse sa rozjebal. Na Collabe nedoskakujem 3 zo 4 skokov, tlmič je definitívne v paži a zadné koleso je pokrivené viac ako môj charakter.

Večer idem vyvenčiť Dexa, ktorý je invalid. Je z neho 6-nohá vydrbaná strapatá chobotnica, čo sa ťahá vždy tri metre za mnou. Párkrát sa prichytím, že sa s ním rozprávam, ale keď sa otočím tak skacká zo všetkých síl 10 metrov za mnou. Asi 2h nám trvá cesta na hrad, čo bežne trvá 10 min. No bolo mu to treba? Dúfam že sa vysere na DH po tomto úraze a bude mať konečne kto so mnou jazdiť soft endurko.

1.5.2010

Dexo ma núti postupovať podľa plánu, čo znamená natočiť nejaké jarné zábery z NF do nového dielu nesmrteľnej série Freefall. Keďže on je chromá socka, darí sa mi nahuckať Romana (ten druhý modrý bighit), ktorý ale odmieta oprášiť bike a ide pešo. Kameru máme od Adama, statív nesie Roman svoj a môžme točiť. Začíname odhora, dávame nejaké nudné zábery pred Britney a ja si trénujem nájazd na ňu. Prvý ostrý pokus je dosť adrenalínový. Na skok nabieham rozhádzaný a naklopený, v rovnakom rozpoložení letím aj pristávam na mostíku. Zázrakom to ustojím. Dávam ešte asi 4 opakovačky a presúvame sa ďalej. Podľa pána Iľka ma o 2h začať pršať, takže čas na prestávky nie je a fičíme hore dole nonstop.

Pri jednom z umeleckých záberov nastáva prvý crash dňa. Potrebujem rýchlosť na skok po Britney, pretože mi 2x nevyšiel, a preto vyliezam na jej dopad a z neho sa idem rozbehnúť. Romanovi hovorím nech sa nediví keď bude počuť nejaký hluk, to len zoskakujem dolu. Roman je chrbtom ku mne a kamerou mieri na nasledujúci skok. Samozrejme, že mostík má tak 3m a môj plán získať rýchlosť sa rozplýva vo vetre. Kým si narovnám pedále som na kraji mostíka, snažím sa trhnúť rajsami ale je to skôr posmrtný kŕč zrazeného jeleňa, predné koleso padá dole a ja idem cez rajdy na hlavu a kotúl do černíc. Roman sa otáča asi po 2 minútach, lebo však som mu povedal, že nemá reagovať na hluk. Prezliekam si biele tričko č.2 a ideme točiť ďalej.

Ako pán dávam NS, padnutý strom aj prvú klopku. V jednej z nasledujúcich klopiek ma šmýka predným, ešte 3 metre sa snažím narovnať stroj, ale snaha je márna. Opäť sa prejebávam cez rajdy a celý zamotaný do biku končím o 10m nižšie. Ako fakt ma všetko bolí, ale točiť treba a preto si prezliekam tričko č.3 a ideme točiť ďalej. Kamera hlási koniec baterky a preto sa ponáhľame na malý kameňák. Ledva držím od únavy rajdy, ale dávam nejaké prvé kamene a posúvame sa po trati. Asi posledný záber dávame v esíčku pri konci, nedarí sa mi však vo voľných kameňoch vytočiť zákrutu a jeden z konárov mi dáva finálne K.O., padám na tvár, medzi hviezdičkami vidím všetky kamene na zemi v detailnom zábere. Strašná šupa do ruky, kde mám podliatinu veľkú jak dlaň, ma definitívne vyraďuje z hry. Na okuliaroch 3cm ryha po kameni, celý dooškieraný a dotrhaný si sadám na zem. Je mi mrte zle a asi sa o chvíľku dogrcám jak pes. Roman mi donesie vodu a na dnes končíme. Bohužial baterka na kamere skapala ešte pred záberom a preto ani jeden z crashov nemáme na kamere. Ale pojazdil som si mega.

6.5.2010

Prekvapujúco sa mi darí zdrhnúť z roboty o tretej a môžeme ísť dotočiť malý kameňák. Namiesto Romana ide Dexo v rámci jeho rehabilitácie a pridáva sa aj Hellvis. Celý týždeň pršalo jak sviňa a ja som v robote trávil 10h denne a preto je dnešný slnečný deň pre mňa ešte krajší. Cestou na NF točíme nejaké umelecké zábery špinavej bažiny a ľudia nechápavo na nás pozerajú. Na NF dávam ešte nejaké klopky a potom ideme na šutre.

Dexo chce dramatický záber a nahuckáva ma na prejazd cez väčší kameň. Ja sa držím mojej tradície, ktorá má stála už nejaký ten litrík krvi, že všetko nové treba prejsť v najvačšej možnej rýchlosti a preto sa rozbieham až odhora. Kameň má asi 40cm a je pre mňa veľkou výzvou! Asi meter pred ním mi vylietajú obe nohy z nových fasa NS pedálov za 30 evri. Absolútne nekontrolovateľne ma to jebe na predné a po prednom to dávam po kameňoch a koreňoch asi ďalších 10m a končím v kríkoch. Pri tomto ródeu som bol celý zašprajcovaný niekde medzí sedadlom, kolesom a rámom a prichádzam s teóriou, že už nikdy nebudem mať deti. Neviem čo na tejto teórii prišlo Dexovi a Hellovi také vtipné! Po krátkej pauze sa dávam dokopy a dávame ešte pár záberov…

Den sa blíži ku koncu, Dexo a Hell idú na Slomba trail endurovať a na NF prichádza Roman s novým Nikonom, ktorý chce otestovať. Dávam kamene a nejaký singláč. V lese skúšame robiť foto na NS, ale je už asi 7hodín a mega tma. Pár foto sme spravili, opäť som si pojazdil jak pán, opäť mi pribudla na chrbte a nohách nejaká ta EMO rana, a v rámci hesla viac krvy viac EMO ukončujem prvý májový štvrtok. Domou prichádzam už za tmy okolo pol 9. Odkrývam do vane a padám rozbitý do postele.

Pridávam aj nejaké foto. Venované všetkým kerí sú s nami. Chcem vidieť kývať vaše hlavy, chcem kývať s vami!