Syndimanov denník – časť deviata

15.5.2010

Po ďalšom daždivom týždni, keď som vždy zmokol cestou domou z roboty jak posledný čuráčik, nastal čas ísť sa vyvetrať a popritom natočiť nejakú pasáž do Freefallu 5. Tentokrát bola vybraná lokalita Slomba trail aka Cerová dráha a jazdec je Adam na svojom vypimpenom endure. Adam sa dohodol s budovateľmi Slomba trailu, že pômôžeme stavať. Beriem preto do batôžka zváračské rukavice a prísnu trailbulderskú zrezanú motyku. Cestou na trail sa mi ale úspešne darí presvedčiť Adama, že jebať na stavanie, poďme rovno točiť. Keď už sme pomaly na mieste, kde chceme začať točiť, zjavujú sa nejakí Xcčkári, zdravia sa s Adamom a mne dochádza, že sú to stavitelia. Potichu nadávam na nespravodlivý svet ovládaný ropnými spoločnostami, pozriem na Adama a neverbálnou komunikáciou sa dohadujeme, že im teda pomôžeme. Vyťahujem motyku a smejem sa na spomienke na stavanie trailu pod kamzíkom. Keď nás prišli pokutovať ľudia z lesnej stráže, Hell s rýlom v ruke a jeho typickým nepríčetným pohľadom vážne vyhlásil: „Ja ich zajebem lopatou a nikto ich tu nenájde!“ Našťastie ho Dexo ukludnil a ja som to s lesnou strážou vyriešil ako vždy…

Chlapci zo slomby vyhrabávajú z nejakej nory poschovávané náradie a vyzerajú, že idú stavať. Skutočnému stavaniu však predchádza asi hodinová diskusia, okolo ktorého kamienka a poza ktorý strom má trať viesť. Ešteže Noflow staváme len dvaja, lebo týmto štýlom by sme stále nemali ani vybranú lokalitu… My s Adamom už makáme na esíčkovej cestičke.

Treba totiž urobiť obchádzku polovníckeho posedu, lebo ujovia polovníci sa potrebujú od 18:00 ukájať pri strielaní na zvieratká, a hrozí, že by sejmuli nejakého bikera… Podľa mňa jebať polovníkov, vyhýbanie sa guľkám na biku som ešte nezažil a konečne by bol adrenalín aj pri XCčkovaní… Ale nie, obchádzku vraj treba, tak sa buduje. Adam stavia aj prísnu mrte zavretú klopku, ktorú ani sám nevie čisto prejsť.

Ja zase záškodnícky zakopávam všade kamene, keď sa chlapci v elasťákoch práve nepozerajú. Práca ide rýchlo, s profi náradím to je predsa len iné, ako píliť stromy vreckovým nožíkom. Chalani, čo vymysleli a postavili Slomba trail si ale zaslúžia fakt big respect, lebo len tí, čo aspoň raz zobrali do ruky lopatu vedia posúdiť, čo to je postaviť hoci len 100m poriadneho trailu a nieto 10km. Navyše trail je fakt čistá Kanada a je radosťou šlapať do pedálov na vlhkom singlíku obklopený oroseným papradím.

S chlapcami sa lúčime a ideme točiť. Na záver som čakal, že mi niekto rozbije hubu, keď mi pri podávaní ruky pripomínajú jeden starší SyndiDenník, kde som si zo slomby robil srandu.. Naštastie si zuby po traily nemusím zbierať a môžme ísť nakrúcať. Dávam Adamovi moje červené tričko z Xxbiku, lebo dresy sú vo videu Dexom zakázané, vnútim mu ešte aj moje oslintané kolenačky a ideme! Kúsok som si Slombu pamätal ako enduro trailík, kde sa aj dá ísť rychlejšie ako 10km/h, ale asi som si to s niečím zmýlil. Adama nútim strašne dupať, ale zakazujem mu ľahké prevody, za ktoré ma Kráľ mada strašne zjebáva na Noflowe. Postupne sa presúvame po celej druhej časti trailu, vidno že Adam melie z posledného a ja ho stále strašne nútim dupať hore kopcom, dolekopcom, v zákrutách.

Statív mám malý (len statív!) a musím točiť dosť veľa záberov z rúk. Keďže ja by som chirurgom nemohol byť a ruky sa mi trasú tak, že si pri obede bežne zabodávam vidličku do tváre, polka záberov je úplne nahovno a Adam musí ísť tú istú čast aj 3-4krát. Je z toho patrične nadšený. Kvôli dobrým záberom sa musím drbať furt niekam do najvačších kríkov plných gigantických pavúkov a pŕhľavy a nadšený som aj ja! Reumu mať nebudem, len som fakt nemusel padnúť do najväčšej pŕhľavy a mraveniska, keď som sa chcel vycikať.. čo už. Na trati je prekvapujúco aj jeden skok. Ktorý musia prelietať aj zbesilý XC riders. Adam na ňom dáva fasa triky, ako whip do pŕhlavy, odopnutie spdčka vo vzduchu (čo dokonca pre veľký úspech zopakuje) a podobne profi triky. Ja som rád, že som vycikaný, lebo miestami by som si fakt asi našťal do treniek. Unavený sme obaja, dávame ešte fake zábery na mokré papradie. Kropím ho poslednou vodou čo mi ostala vo flaši, lebo Dexo mi dal príkaz mať na videu mokré papradie. Ešte 2-3 zábery a balíme to! Asi 100m pred mojim domou schádzam dvojité schody. Len akosi neodhadujem rýchlosť. Odrážam sa už na prvej polke, predným doskakujem na „medziposchodie“ na rovinku, čo ma vystreluje do vzduchu rozhádzaného jak špina na želenzičnej stanici, a predným dopadám dole na chodník. Strašná jeba hlavou skoro o rajdy, z posledných síl klučkujem, aby som nevletel na 4 prúdovú Pražskú… Toľko adrenalínu na konci dňa nebolo treba… Ale aspoň budem môcť mojim sexy kolegyniam ukazovať jazvy na nohe.

19.5.2010

Dexo mi posiela zostrihanú moju Noflow pasáž nech mu dám komentáre. Nie som si istý či chcel počuť, že to je statne nahovno a dostáva A4 s poznámkami čo musí prerobiť. Ja uznávam len kvalitu! Preto jazdím vazelínovú Manitou Stance (no)Flow!

21.5.2010

Zajtra chcem ísť zase točiť a potrebujem kameru, stretávam sa s Adamom pod rúškom tmy na Obchodnej. Rýchle podanie ruky, pohľady či nás nikto nevidí a predanie zásielky. Dredatý predáva tovar holohlavému… Bavíme sa o apokalypse v lese, kde padlo asi 10 000 stromov a lesáci budú mať legálne Eldorado. Ale tak zase nikto sa nemôže diviť, že stromy padajú na miestach, kde kedysi hustý les je teraz polopriesvitný. Keď niekto chce mať z Malých Karpát Sad Janka Kráľa, tak to tak muselo dopadnúť…

22.5.2010

Slniečko svieti, ide sa točiť na Kameňák. Dexo je účastníkom dúhového pride v meste, a preto idem sám. Tiež som sa chcel zúčastniť, ale do poslednej chvíle som sa nevedel rozhodnúť na ktorej strane barikády by som mal stáť. Navyše som nenašiel obtiahnutý Syndimanov kostým, ktorý by bol ideálny a uniformu hlinkovej gardy mám stále od krvy. Na kameňák idem peši, lebo pri točení by mi bike len zavadzal. Na kameňáku stretávam nejakého bikera, čo ma zdraví a ja netuším kto to je a čo do faka odomňa chce?! On ma zjavne pozná, tak sa tvárim akože priateľsky. Až po chvíli podľa nového biku a nezameniteľného prízvuku si uvedomujem, že to je sám veľký bacyl, ktorý si kúpil 10 jázd na lanovku a dáva novému biku nažrať ako sa patrí.

Po chvíľke prichádzajú aj dnešní hlavní hrdinovia, nádeje slovenskej cyklistiky Korben a Pivko. Radšej som sa s nimi dohodol na 11:00 dopoludnia, lebo viem, že v sobotu ráno bývajú v telke rozprávky, tak aby neboli smutní. Presúvame sa rovno na kamene, kde sa bude točenie dnes odohrávať. Chalani dávajú prísne, však nikto nečakal od hentých dvoch prepnutých nič iné. Dávajú pôvodné stopy aj nejaké fake, príkladne spolupracujú a ukazujú mi ideálne miesta na zábery, čo vyzerá asi nasledovne: „Tuto by si mohol natočit tieto kamene, Korby ty tu musíš ísť strašne rýchlo hej? Hej?!!“. Podobným štýlom ho Samo buzeruje každých 10m. Snažím sa robiť najmä zábery zpredu, lebo základ videa má byť headcam výstup. Po chvíli si uvedomujem, že podľa scenára má ísť Korbenko prvý a Samko druhý, zatiaľ čo doteraz jazdia opačne. Nútim ich teda na predbiehací manéver, z čoho je najmä Korben vydesený, ale nakoniec všetko prebehne podľa plánu. Mrte ma bolia nohy z toho chodenia hore a dole pošutroch, furt sa idem vyjebať. Za trest nútim chalanov dať 5 opakovačiek smetiska. Ešte predtým však obedná pauza. Ja z batohu vyťahujem nejakú tatranku, čo tam nosím už asi polroka a je už v instatnom stave. Korben to zabíja a vyťahuje nejaké slané tyčinky partymix. Ale tak vždy lepšie ako jogurt ;)

Na smetisku sú chlapci trošku vylepený ísť tak tesne za sebou, ja ich hecujem, lebo potrebujem pád na videu! Až v poslednej opakovačke hádže Samo brand new trik hodný aj NWD11 a v najstrmšej časti nasadzuje cúvanie. Asi mu ustrelilo koleso na nejakých kamienkoch čom som nepozorovane prepašoval do ideálnej stopy, muehehe! Našťastie sa mu nič nestalo, a chlapci možu ďalej tancovať ako ja pískam. Celkom rýchlo prichádza tma, ale ako podľa hrmenia zisťujem nie je to noc ale búrka. Zrýchlujeme tempo točenia, chlapci melú z posledného, zase vytlačiť niektoré pasáže 2-3krát lebo mne sa nepáčil záber dá zabrať. Poslené korene kde Samo získava opäť pozíciu jazdca číslo jeden a obieha korbena v štýle: „Korby, Korby pustima maaa!!!“. Lúčime sa, ja idem pešo domov po lesnej cestičke… V lese mrte blata a nebol by som to ja, kebyže sa neskutočne nevyjebem pri preskakovani jednej blatovej kaluže rovno do nej. Celý zajebaný idem domou rýchlym krokom, snáď si ešte stihnem hodiť poltehlu do davu!

25.5.2010

Po robote ma autom vyzdviháva Dexo a sharujeme USBklúče. Odomňa dostáva to sľúbene ukrainské porno, nech keď bude rehabilitovať s hadičkou v kolene mal čo robiť a on mne dáva zostrihanú pasáž Adama. Keďže som po 10h v robote aj hladný, odtrtkáme sa na Kolibu a dávame párky. Potom ešte povozenie niekde pri Bôriku, v aute nám hrá Dexov mix rockových mp3jek, mňa z toho logicky strašne bolí hlava. Začnem mu skipovať pesničky až nachádzam skvost! Stojíme na nejakej slepej uličke, kukáme na mesto a  ja sa metám v rytme bieleho jazdca. Simulujem svoje zastrelenie sa v aute, utopenie, udusenie a okolochodiaci psíčkari musia mať zážitok. Do toho stále hučí bilý jazdec, dexo mi ukazuje najúchylnejšie neóniky v 18r peugeote. Naštastie nás míňa nejaký echt veterán a Dexo štastne skonštatuje, že nemá najstaršie auto v Bratislave, čo mu zjavne zdvihlo náladu… len náladu!
A teraz všichni ruce nahoru:
Bílej jezdec, bílá zář, bílej den a bílá tvář!