Downhill Opava 2010

O tomto preteku, ktorý sa konal v obci Opava, som sa dozvedel úplne náhodou, keď som pri ceste domov do Veľkého Krtíša zbadal tabuľu s nápisom Downhill Opava. Neskôr som trochu pogúglil a našiel som viac info a aj nejaké fotky trate. Zavolal som na číslo z plagátu, aby som sa registroval a dohodol som si aj obhliadku trate.

V piatok pred pretekom som si to šiel pozrieť a trochu aj potrénovať. Staviteľ trate mi ukazuje, kde to je a dáva si so mnou napešo celú trať. Okrem iného sa dozvedám, že pozná dh-zone.sk a je fanúšikom Syndiho denníkov! Takže Syndi čakáme na ďalšie pokračovanie! ;)

Trať je to nenáročná a vhodná aj pre začiatočníkov, pretože všetky skoky čo sú na nej, sa dajú buď obísť, alebo sa dá cez ne prejsť. Dal som si to raz celé na spoznanie a potom pekne po pasážach. Naskákal som všetko, až na najväčší skok a keďže bolo mega teplo a ja som bol kvalitne dehydrovaný, tak som sa na to vykašlal a šiel som ta het.

Ako som písal, trať je ľahká, tak som v sobotu zobral aj brata, nech si aj on zajazdí. Dali sme si to asi dvakrát odspodu a potom už na nás čakal aj vývoz. Išli sa dve tréningové jazdy a dve merané, z ktorých sa brala tá lepšia. Cez tréning som si naskákal aj najväčší skok, ale cez pretek som ho obchádzal, lebo to bolo rýchlejšie. Teda aspoň som si to myslel ;).

Moja jazda vyzerala asi takto: Tri, dva, jedna, štart! Dupem po poľnej ceste, odbočka na málo strmú lúku a dupanie. Asi po 150 metroch mám vyčerpaný kyslíkový dlh na ďalších päť minút a to som len na začiatku! Chcem dupať, ale to blato čo mám namiesto nôh vraví nie. Tak aspoň šlapem po sediačky, občas po stojačky… a prichádza vjzad do lesa. Tu to každú jazdu prebrzďujem, pretože keď vchádzam do lesa tak zo začiatku nič nevidno a nemám chuť len tak vletieť do tmy a nevedieť kde som.

Les sa začína mini skokom do jamy, neskôr pekná dvojka (step down), ďalej tlmím dve vlny, prelietavam ďalšiu mini dvojku ďaleko za dopad, uhýbam sa stromom, dávam si klopky nejaké mini north shory, dropík, točka a prejazd cez vyschnutý potok dole a hore. Tu bol koniec najzábavnejšej pasáže a nasledovalo šlapanie s niekoľkými skokmi skoro až do cieľa. Moje šlapanie vyzerá asi tak ako na lúke, ja chcem, nohy (blato) nechcú. Premáham sa ale nie vždy to ide ;). Pred koncom lesa sa nachádza jeden veľmi pohodový skok a mám čo robiť aby som chytil aspoň koniec dopadu. Ďalej nasledujú dva schody, ale v plnej rýchlosti hlavne ten druhý hádže vysoko a ďaleko, preto to tlmím ako viem. Po schodoch prichádza jediná strmšia pasáž po tráve a výjazd z lesa na lúku. Na lúke sa nachádza mostík cez starú dáciu, ktorý sa dá aj skočiť a za ním ďalšie trápenie sa (šlapanie) až do cieľa.

V cieli to najprv rozdýcham pekne dlho a potom sledujem časy druhej várky pretekárov. Po prvom kole mám síce najlepší čas a ako jediný to dávam pod 2:40, ale rozdiel medzi mňou a tretím je len okolo sekundy. Fok! To znamená, že druhú jazdu mám čo robiť.

Avšak moja druhá jazda vyzerá rovnako ako prvá, blato namiesto nôh odmieta dupať a tak sa zhoršujem o 0,7 sekundy. V cieli čakám ako budú na tom ďalší. Prichádza mladík na HT, čas skoro ako ja, ja sledujem stopky, prásk! Dáva lepší čas ako ja v druhej jazde, ale horší ako v prvej. Už sme v jednej sekunde štyria! Sledujem to ďalej a prichádza lokálny jazdec Jano, ktorý je zároveň aj organizátor a staviteľ trate, dupe z posledných síl, čas sa približuje k môjmu, ale stopky sa zastavujú skôr a Jano je rýchlejší o pár desatín. Ďalší jazdec čo nás mohol ohroziť dostáva defekt a tak mám istý druhý flek. Fuck yeah! Moja prvá bedňa ;).

Po skončení preteku dávame všetci fajný guľáš, ktorý je v cene štartovného (ináč povedané zadarmo pre všetkých;) a čakáme na vyhlásenie. Na bedni dostávam šampanské priamo do očí, cítim ako mi tam pení a ja nič nevidím. Strácam rovnováhu a mám čo robiť aby som nespadol dole ;). Keď to rozdýcham, tak si pripíjame z pekných pohárov zbytky šampanského a máme po preteku.

Musím pochváliť samotný pretek, len mi je ľúto, že nakoniec súťažilo asi len 12 jazdcov aj napriek tomu, že sa ich dopredu nahlásilo asi dva krát toľko. Je to škoda, lebo táto trať je vhodná pre každého (pretekali aj dvaja krpci na BMXkách!, alebo aj XCčkári…). Každopádne akciu chválim, pretože presne takéto treba na propagáciu zjazdu. Hlavne pri VK a okolí, kde sa nič podobné nedeje… Čiže ešte raz karhám tých čo sa nahlásili a nedošli.

Nevadí, dúfam, že o rok bude ďalší ročník a budem mocť pomôcť aspoň s propagáciou a príde viac ľudí. Však za štartovné tri evri, guľáš a pivo v cene a k tomu štyri jazdy autom hore sa to oplatí! Chválim starostu za podporu a staviteľa trate Jana za zorganizovanie preteku!