Rapport z Bike festu v Kálnici

Ak som sa za tieto 3 dni ustavičného jazdenia niečo naučil, tak to je oceniť mäkkosť mojej postele doma, pretože spať v stane 2 noci na tvrdej zemi pokrútený v spacáku po celodennom jazdení nie je zrovna príjemné. Ale poďme od začiatku.

Piatok

Je skoro ráno, počasie jak z rozprávky a ja chytám svoj asi 15 kilový batoh, berem helmu a hasím si to ku kamošovi bývajúcemu o pár ulíc nižšie, kde nasadáme do auta a poď ho na hl. stanicu. Tu prichádzame asi 15 minút pred odchodom vlaku, všade 10 metrové šóry – to že som sa zas postavil do tej najpomalšej ani nestojí za reč. Len tak tak stíhame dôjsť k vlaku a sprievodkyňa nás posiela preč, že nemá miesto, tak po troche vyjednávania a nadávania privolí a my sa cpeme do predsiene, ktorú tým pádom celú blokujeme a už ideme do Nového Mesta n. Váhom.

O asi dve hodinky rozkladáme na pražiacom slnku stany v kempe skicentra Kálnica, kupujeme trojdňové lístky a pomaličky sa dávame do jazdeckých handier. Ľudia sa schádzajú, rozkladajú takisto stany a kým sme čakali na spustenie vleku a nechávali si znásilňovať uši akýmisi ľudovkami, tak sme obzerali postavené “dirty” a čudovali nad tým, ako sa od našej poslednej návštevy dualka zmenila. Po spustení vleku sa veziem na vytúženú Austráliu, kde som si dal pár jázd a išiel som okoštovať novú dualku. Stará sa mi rozhodne páčila viac než táto, ale tak zo starej príliš neostalo. Po štarte následujú dve vlnky a zaujímavá “stena”, z ktorej som neraz hodil flat keď som si myslel že ju utlmím, následuje paralelné esíčko s medziskokom, a tri ďalšie vlny, za ktorými sa obe lajny spájajú do jednej. Zbytok trate je veľmi rýchly ale na konci na poslednej zákrute sú zo 4 balkóny po ktorých následuje finálny skok, rozmerovo asi taký istý, ako bol na starej (ten tam stojí tiež).

Ako hovorím, zo začiatku ma dual príliš nenadchol a tak som sa vozil prevažne po Austrálii a SP-čke. Medzitým sa dole nafúkol airbag, na ktorý som sa strašne tešil a spolu s Billym sme sa pridali k mnohým BMX a MTB riderom, ktorý takisto dávali prvé skoky do mäkka. Tu sa čudujem, prečo Billy jazdí v sukni ale vysvetlil mi, že to boli klasické nohavice, kym sa nestretol na Austrálii so stromom. Airbag probujem zľahka pokusom o table-top a padám doň. Len čo kamoš na fulle začal hádzať supermany, tak som si povedal že aj ja skúsim niečo podobné. Zisťujem, že vrátiť podobný trik nie je žiadna sranda a tak pokaždé bicykel zahadzujem. O chvíľu na to skúšame s Billym prvé saltá. Točiť asi 18 kilový zjazďák nie je ani zďaleka také ľahké, ako som si myslel a preto niet divu že som ho otočil za celý deň maximálne do polovice. Idylku z prvého dňa prekazil len asi 15 minutový dážď a definitívne STOP za jazdením dala až predpovedaná nulová zrážanlivosť, po ktorej som si na WC žmýkal pol hodinu veci. Večer začala samozrejme párty, na ktorej sa zo všetkých sťal prvý Mathew, ktorému príliš nesadla kombinácia vína a hrušky.

Sobota

Prebúdzam sa skrútený v spacáku pod stanom, cítím sa ako by ma prešiel autobus. Keď som sa trochu rozhýbal a medzi rečou pripomenul Mathewovi ako búral stany keď bol večer ako riť, šli sme do dediny trochu nakúpiť žvanec. Cestou vidíme na dolnom parkovisku partiu čechov ako pokračujú vo večernom ťažení :P Do jazdenia sa mi teda príliš po včerajšom lejaku nechcelo a tak trochu čakám, kym to poschne a vyjazdí sa, predsa len opäť pieklo už od rána a veru to ani dlho netrvalo a opäť sa jazdilo na suchu.

Pomaly sa zliezali aj jednodňoví jazdci a tak bola populácia v skicentre asi trojnásobná oproti piatku či nedeli, čo sa sem-tam prejavilo aj v čakaní na vlek. V podstate si jazdím opäť svoje, kým sa nezačne contest o najlepší trik do bagu. Tu sa každú chvíľu menili pravidlá hodnotenia (kategórie atď..) a nakoniec sa ide štýlom “kto chce nech si ide”, pričom cez vysielačku si posielali naše mená. Po dvoch pokusoch o beko, jeden suicide, jeden superma, jednu 360-ku a jeden nac-nac, pri ktorom mi prdol šilt na helme to balím a domlátený (od bicykla) si odchádzam oddýchnuť do stanu. Po asi hodinke oddychu idem trochu potrénovať na večerný dual. Žiadne veľké ambície na úspech a tak si idem opäť svoje, a v podstate až na balkóny a cieľový skok, na ktorý sa mi príliš nechcelo hecovať, som si celú trať ako-tak vychytal, pričom sa mi zapáčila oveľa viac ako minulý deň.

Štart dualu sa pre málo jazdcov (48) posúva zo siedmej na ôsmu a pomaly sa zberám na štart. Do dvojíc nás zadelili úplne random a viacerým, tak ako mne, sa nedostavil protivník na štart, čiže automatický postup. V druhom kole už súpera mám aj fyzicky. Vyštartovať sa mi podarilo o čosi rýchlejšie a tak ho v prvej spoločnej točke predbieham a držím si ho, kým neprídem po finišový skok. Podľa zvuku zamnou sa ho môj súper chystal skočiť no tým, že som na ňom zabrzdil som mu to znemožnil a tak som si postup udržal. V treťom kole vyhrávam s celkom solídnym náskokom a uvedomujem si že som zrazu v semifinále. Odtiaľ sa ide na dve víťazné a dostávam Lukáša Pláteka a je mi jasné, že pokiaľ dvakrát niekde neľahne tak nemám šancu. A ani že nemal, v oboch štartoch nahodil turbo a bolo vymaľované. V boji o tretie dostávam domáceho jazdca a ten si ma bez problémov takisto ustrážil. Radosť z nečakaného štvrtého miesta a zo sáčkovej polievky v balíčku útechy pre vyradených jazdcov trochu opadáva, keď vidím ten striptíz vnadnej tety pri odovzdávaní cien prvým trom jazdcom a uvedomujem si, že mi chýbalo len jedno miesto k tomu, aby som tam stál ja.

Nedeľa

Tu sa ráno zobúdzam ešte dolámanejší a dobitejší než predchádzajúci deň a pomaly sa chystám jazdiť. Predtým ale sumarizujem doterajšie poškodenia bicykla ako drhnúca macocha, a ako si Olo všimol, chýbajúca matica ktorá mi drží valček na tlmiči. Po nájdení príslušnej matice v stánku CTM idem opäť jazdiť. Opäť praží a tak sa snažím držať v tieni lesa, čiže si dávam hlavne Austráliu a SP, kým nenadídu asi 4 hodiny poobede a už zbalení pomaly odchádzame do Nového Mesta n. Váhom na vláčik domov, unavení ale spokojní s vydareným festivalom, na ktorý určite pôjdem aj o rok, ak bude :)

Fotky k článku poskytol krtko. Celú galérku nájdete tu.