SPDH 2011 #5 – Plejsy

Po dlhšej odmlke (2 kolá SPDH) sa opäť pokúsim zosumarizovať, čo, ako, prečo, a s akým výsledkom sa udialo na ďalekom východe pri ta tom bicygeľovani dole kopcom. Keďže Užgorodský okres je ozaj veľmi vzdialený od hlavného mesta, odchádzame v zložení vedúci Eriček, Samko a moja osoba už vo štvrtok. V nočných hodinách prichádzame do zasnúbených Rajeckých Teplíc, kde sme dokázali spoločne už len pokukať pár videí, zahriať motorku na iPadoch a ísť spať. Ranný štandard vykladania, nakladania, preukladania a jemnej nervozity neozvláštnilo nič. Odchádzame spolu s Kačenkou tentokrát smer Popradské Tesco, kde nakladáme Peťa, ktorý bol týždeň predtým s rodičmi v Tatrách, čo sa na ňom čiastočne odrazilo. Cesta prebehla bez väčších či menších problémov, nesklamali dedinky pod Spišským hradom – cigánsky Saigon stále funguje, všade borDell, po oboch stranách Romales vykrikujúci a hádžuci po sebe a okoloidúcich všakovaké predmety, zabijácky smrad v mega teple, deti ťahajúce sa o mačku/psa za nohy a pod.

Bez ujmy (vďaka zrýchlenému prejazdu) prichádzame do Krompách a následne zakotvujeme pred hotelom Plejsy na naozaj dobre (a už v piatok) rozdelenému priestoru pre stánky tímov. Ubytko máme v hoteli, kde vychytávame najviac luxusný mezonetový apartmán s obývačkou a dvomi haj..záchodmi, čo sa ukázalo ako veľmi užitočné, no v niektorých prípadoch stále nedostatočné pre 5 ľudí. Po zabordelení apartmánu, odchádzame kuknúť trať na pešáka, pričom stretávame prvú časť BG company – Brontiska, s ktorým rozkladáme buržujské 4 stánkové depo. Bronto je top jazdec a nedošiel na preteky, aby chodil pešo, preto kupuje vývoz a pomaly sa k nám pridáva na lanovku. Lanovkári na Plejsoch sú sluší a milí páni, ktorí bez kecov robia svoju robotu, preto aj tento bod možno označiť za pozitívum. Počasie bolo dokonalé, možno až príliš slnečné a teplé, veď sme nejakí Slováci, nikdy predsa nie je úplne ideálne (aj keby náhodou bolo).

Po zosadnutí z lanovky sa pred nami otvoril malebný výhľad na údolie a dedinu (mesto?) Krompachy. Obrázku dominujú dva obrovské továrenské komíny, vďaka ktorým vznikla najsilnejšia hláška pretekov. Peter totiž po zaregistrovaní a zhliadnutí týchto objektov, s kamennou tvárou hovorí: „Aha! Pozri sa! Tam ich pália! (pre menej chápavých – rómskych spoluobčanov) čierny humor chlapec vychytal. Keďže sa nám nechcelo šlapať až na štart, shortcutom sa dostávame k dopadu mega skoku, ktorého odraz, dopad, nájazd a dĺžku vyhodnocujeme. Skok vyzeral byť neupravený, spadnutý, nechaný na pospas živlom od minulého roka. Dúfali sme, že na trati to bude inak. Mýlili sme sa, Vrba nesklamal.

Ono totiž pripraviť normálne trať pred pretekom je Francúzske, Rakúske, Nemecké aj České. Vyje..(sa nato) Neurobiť s traťou po roku vôbec nič a dostať/pýtať za to lóve, to je (východo)Slovensko-Vrbovské. To, že na trati bol kadejaký bodel, od voľných kameňov, šišiek a popadaných konárov, by možno jeden prižmúril oči. No, aby sme tam z trate odnášali popadané stromy, palicami kosili stopy, kde páska bola na šírku 3-4m, ale kvôli porastu sa dalo ísť len po 40cm, to bol vrchol. Inak na trati sa neudiali žiadne podstatné zmeny, až na nezmyselné uzavretie konca traverzovej pasáže, na ktoré každý piNadával. Po ceste dole vidíme prvých nadšencov, ktorí sa už v piatok na obed vozili. Vyhrala skupina HT lokálov, ktorí dali prvotriednu hromadnú haváriu v šutroch na konci prvého lesa. Veď prečo neísť bomby na trati ktorú nepoznám v rozostupoch meter?

Šťastlivo sme zišli dole, obliekli letné outfity a išli skúšať. V prvej jazde som jebol 3-krát. Iba „trošku“ to šmýkalo na tej špine. Po prvej jazde sa vybavil Peťo, keď spod rukavice vytiahol zápästie veľkosti tenisáku (prasknutá vretená kosť) a dojazdil. Rovnako skončil aj jeden z Maďarskej posádky, podľa informácii stehenná kosť, alebo panva. Erik pre istotu v druhej jazde namotal šalter do zadného kola z čoho bol namosúrený zvyšok dňa lebo si takto veľa nezajazdil. Už v piatok bolo jasné, že to bude „fast and loose“ a trať nikomu neodpustí. Pri registrácii sme boli svedkami ďalších (Slovenských) zaujímavostí. Otázka: „Prečo je na trati bodrel?“ Odpoveď: „To jazdci vyjazdia.“ Po otázke: „Vrba, ale tam sú popadané stromy na trati..“ Odpoveď: „Tak si ich dajte preč!“ Následne: „A to nedostaneme ani ionťák, ani vôbec nič (k štartovnému)?“ Náklad: „V súťažnom poriadku neni napísané, že musíte niečo dostať..!“ Aha dobre, tak ja to nejak dám vedúci… Lebo dostať za 30€ číslo a vývoz je svetovo unikátne.

Večer sa skompletizovala B&G a spolu so SexiKličom otvárajú kilo limetiek, 3 sedemdecové Havany a 4pack Coly. Sameček oslavuje meniny a pridáva tiež pol fľaše, čo znamená potenciálny náje..opijáš. Sedí sa v depe, pije sa a rieši sa odvoz do Košíc na žúrku. Brontisko v nálade odchádza spolu s Lacim a Novatecom, Gepard a Sexi 3 hodiny riešia taxík (nikto to nechcel odšoférovať) no nakoniec sa tam dostali. My nič, po wellnese (niektorí) jemne podnapití ideme spať. Záznam zo žúrky hľadajte inde. Nie u Bronta, jeho komentár je asi takýto: „No dobre bolo, dobrá žúrka, som sa naj°bal, ani zle mi neni, len hrozné teplo tam bolo..! Takže asi tak..”

V sobotu sa rozbiehajú tréningy, no je vidieť, že ľudí je pomenej ako sme na SPDH zvyknutí. Asi vzdialenosť, alebo ja už neviem čo (organizátor:) to zapríčinilo, lebo podmienky TOP. Počasie nám po dlhej dobe prialo, konečne sme mohli na trati žrať prach :D. Relatívne málo ľudí, však malo za následok nulové čakanie na lanovku a celkovo veľmi príjemnú, komornú atmosféru medzi osobami aj tímami. Dojem kazili len francúzske barle, ktoré niekto natrel v noci hovnom a nechal v strede parkoviska. Tie potom v teple začali pracovať a rozvoniavať po celom depe. Jazdenie bolo štandard – riešil sa veľký skok hore na lúke, prejazd odklopenej ľavotočky po prvej rovinke v prvom lese, rockgarden na jeho výjazde a najmä travez a možnosti jeho najrýchlejšieho prejazdu.

Oproti minulému roku (blato) to bolo rýchle a výrazne jednoduchšie, no nájsť najvhodnejšiu stopu mohlo výrazne rozhodnúť o dosiahnutom čase jednotlivca. Vrátim sa, ale na chvíľu k veľkému dvojáku. Tam sa totiž diali veci. Jednak obchádzka bola naozaj veľkou stratou, a preto sa na to púšťali aj ľudia, ktorí na to z môjho pohľadu nemali. Takže o dzobnutia, preletenia a neustátia nebola núdza. Prvým vážne zdvihnutým prstom a ukážkou, že to nebude len tak zadarmo bol Gombíkov pád – nevrátený Frontflip Condor, ktorý našťastie skončil len zlomeným chrbtovým chráničom a škrabancami (kto ešte nevidel klik sem – 1:41). Druhým adeptom bol Wizo, keď pri prejazde roletiek na nájazde mu reťaz rozsekla eskapásky držiace plastový ochranný obal bowdenu, pričom práve na odraze sa tento obal dostal do výpletu zadného kola, čo mladého pána koplo nepekne na predok, načož mu po páde opuchla noha tak, že akékoľvek ďalšie jazdenie bolo nepredstaviteľné.

Medzitým sa Mentos vysypal na „strednom“ skoku (neviem čo presne sa stalo), no keďže ho po páde pichalo na hrudi, zobrala ho sanitka do KE na opozretie. Tam zistili, že všetko je ok a Mentos sa vrátil späť. Zatiaľ Samko hopol veľký dvoják s tým, že treba na to brzdiť, a že to je blbosť. Ja som lúzril celý čas, rozbehol som sa na to x razy, no nič s toho, hlava nepustila – bohužiaľ. Keďže skok mnohých kopal na predek, hrana bola počas dňa skopaná a potom to už dával kde – kto vrátane najmladších = shame on me… Pri tréningoch ešte Eriček skúsil líznuť stromček v traverze ramenom, čo mu ale stromček neodpustil a poslal ho obzrieť si zblízka rôzne kamenné domáce spotrebiče (žehličky, hriankovače a pod.) Dole prichádza požmolený, s tým že nedeľný pretek je ohrozený. Podvečer Mentos dáva hecung na veľký dvoják, no tento pokus sa skončil dosť tragicky. Pri nájazde mu vyzulo zadný plášť, koplo ho na predok a následne sa už len „práčka“ štýlom sa dováľal až na koniec dopadu – výsledok: zlomené pravé zápästie, ľavá klučka a pravé rameno na šalát. Navyše ho riešil v KE ten istý doktor, ktorý rozhodne nebol nadšený, že ho opäť vidí. Stay strong a daj sa čo najrýchlejšie dokopy chalan. Večer dávame opäť máčanie v bazéne a vírivke, chálujeme detskú porciu večere a chceme sa doraziť len zopár pivkami. Čo prekvapilo bolo uzatvorenie baru o 21.00, s vysvetlením, že minulý rok to neskôr bola „divočina“ takže asi z bezpečnostných dôvodov, veď asi netreba zarobiť na takejto akcii… Divočina, ale bola aj tak, hlavne domáci si to celkom išli a boli sme aj účastníkmi zábavného rozhovoru asi 15-17 ročných chlapcov v štýle: „Ta to čo tu robiš?!? Prečo reveš?!? Veď si tu s nami do p…! Nebudeš mu volať kktovi! Daj sem telefon! Sa pozri čo tu robiš, nejaký kkt ťa tu bude j°bať!“ A druhý chlapec iba vzlykal.. Áno, bez hanby sme sa na plné ústa rehotali, tož nešlo to inak keď ho ten kkt toľko j°bal..

Počas noci sa s počasím našťastie nič nepríjemné nestalo (mám na mysli počasie), takže vstávame do nádherného teplého, slnečného rána. Po odjazdení (povinných) tréningových jázd sedíme v depe a čakáme na štart. Bronto sa rozhodol nepretekať a začal uvažovať nad kúpou Pitbiku. Klič mu ale s úsmevom oznámil, že by potom vyzeral ako panák Michelin na detskom biku a bolo by vidieť ako sa mu natriasajú 3 brady, takže si to asi rozmyslel.. Nepretekal ani SexiKlič (nešiel finále – predštartová nervozita), Morda zónu preto zachraňoval iba GEEpard. Už zo začiatku bola skrátená pauza medzi kolami na minimum, časť posádky totiž odchádzala do Champéry na Majstráky sveta. Toto bolo rozumným a ústretovým krokom, pričom sa to aj všetci včas dozvedeli, takže všetko fit. Chválim tiež divákov pri trati, hlavne hore pri veľkom dvojáku bol fakt kotol – ľudia hučali vždy keď to niekto zaslal, keď sa popri tom ešte vo vzduchu aj pokútil, tak úplne vrískali.

Mne sa ušlo akurát vypískanie – obchádzka očividne nebola braná ako dostatočný entertainmentový prvok. Kačena potvrdila svoju formu už v semi a kvaldu s prehľadom vyhrala. Marekovi nevydalo a do finále išiel so snahou vylepšiť 8. flek. Samko bez zásadného šlapania 11. miesto, ktoré chcel tiež vylepšiť. Ja idem múku, aj keď do toho dávam všetko, no stačilo to len na 19. miesto.. Eriček po sobotňajšom váľaní kvaldu vypúšťa a len sa vezie – šetrí sily na finále. Kvaldu vyhráva Mikulenka nasledovaný Lukom a Attilom. Zábavu v depe rozprúdil Geepard potom čo dojazdil tým, že sa nechal pripáskovať ku kempingovej stoličke s tým, že „Veď bude sranda.“ Sranda to bola hlavne pre všetkých ostatných, bezbranná osoba je skvelý terč šikany a Gepard je dokonalá obeť. Preto sa naňho vylievali rôzne veci, na brucho dostal nožnice – nech skúsi vyslobodiť sám, prípadne si pred ním začal Eriček vyzliekať galoty, z čoho už začal byť Gepard naozaj nervózny, triasol sa aj so stoličkou a skoro sa pripútaný prevrátil… Budha a boh srandy v jednej osobe Gepard sa nezaprel a spolu s BG partiou tvoria nekonečnú studnicu zábavy.

Kačena nesklamala a z Plejsov si odniesla druhé víťazstvo v tejto sezóne. Treba spomenúť aj moto Češku Bártovú, ktorá išla s drôtmi v kľučke, ktorú si zlomila 2 týždne dozadu a skončila druhá. To nepotrebuje komentár – ironMan… Marek vylepšuje a končí šiesty, Maťo Plica kúsok od bedne, luxusné 4. miesto. Hobíkov vymietol chlapec z Grafobalu Šplíchal, super zajazdili Nitrančany (Paldo 4., 3hi 5., O. Bene 6.) V junioroch taktiež plienil Grafobal, kde Uruba a Mach berú dokonca prvé dva fleky, slovenskú česť zachraňoval Aďo Laššo. Samko sám zo sebou nespokojný, končí 12., s tým že jemu sa lepšie ide na blate a že snáď ešte niekde bude. Následne som ho skoro dotrhal jak noviny za podobne debilné hlášky, žiadne blato nebude! Ja sa velice snažím, no neskákanie veľkého skoku a hlavne výjazdová rýchlosť ma odsúvajú od začiatku so stratou 6 sekúnd. Oproti semi sa síce zlepšujem o 3,5sek. ale to je múka, lebo zlepšila sa väčšina.. Končím na sedemnástom mieste, čo je ale doteraz môj najlepší výsledok v elite a hlavne som sa nikde nerozmontoval za čo mi Šmerďo s Lukášom (Susp Clinic) prišli osobne pogratulovať.

Naozajstní eliťáci tlačia na pílu a idú časy „jak oči“ (by: Gepardie). Mikulenka nakoniec s vesmírnym časom vyhráva, nasledovaný Attilom a trojicou Novatec: Lakťo, Luko, Dodo, super išiel aj Pepo (dlho obsadzoval hot seat), nakoniec skončil na 6. pozícii. Rýchle vyhlásenie, pobalenie Citróna, kam sme museli napchať aj Gepiho a Kličove bučorácke bicykle a poďho späť do mesta mieru. Po ceste dávame Mekáč v LM, kde sa zišla taká znôška indivíduí, že to prekračovalo medze bežného chápania. Najskôr rodinka z Iraku, alebo čoho robila show pri objednávaní kávy, potom retardovaný chlapec za pultom nebol schopný doniesť to čo si človek objednal a trvalo mu to 5-krát dlhšie ako všetkým ostatným pričom sa zajakával a potil, následne prišla dvojica pánov, ktorých Eriček celkom presne odhadol: „títo neboli triezvi posledných päť rokov“ a vrcholom bol ujo: presná kópia Fantozziho, v aute snažiaca sa jesť Cheeseburger a pritom šoférovať. Toto všetko by sa dalo prežiť, keby sa všetkým týmto osobám Peter nesmial priamo do očí tak, že ho lámalo v páse, načo zase Samko štandardne vypľúval pri smiechu časti McDonald stravy a vydával zvuky ako dusiace sa vodné zvieratko prechádzajúce epileptickým záchvatom. Samozrejme sme tak boli centrom pozornosti, ale zábava to bola nekonečná a aspoň to ozvláštnilo cestu domov. Asi toľko zo šaľeneho vychodu, najbližšie opäť Lučivná, len na inej trati. Vidíme sa tam..

Bomber