Tenerife je najväčší z Kanárskych ostrovov, nachádza sa pri Afrike a patrí Španielsku. Takisto je tam veľa možností pre bikovanie, Kamil Tatarkovič si jazdenie na Tenerife nevedel vynachváliť a nachádza sa tam aj dosť punkový bikepark. Všetko toto som si zistil hneď ako riki objavil lacné letenky a prišiel s nápadom, či tam nejdeme pojazdiť.

Leteli sme z BA cez Gironu pri Barcelone, noc pauza v Girone, potom na Tenerife. Naspäť sa šlo podobne, ale na dva dni sme zakvasili v Barcelone. Keďže sme pri bookovaní leteniek neriešili bajky, tak dodatočne by nás to vyšlo dosť draho a preto, sme sa rozhodli bajky nebrať so sebou, ale požičať si vlasné. Ale dosť kecov okolo, to nikoho nebaví, pome rovno na vec.

Deň nultý - prílet na Tenerife

Na Tenerife sme prileteli niekedy na obed, pozreli sme dákych slovákov čo tam už dlhšie robia, chlapík nám povedal kde je bikeshop, ukázal nám kde asi budeme bývať a šli sme riešiť veci do bikeshopu. Bývali sme v El Médane, ubytko a bajky sme poriešili z Bike Pointu a šli sme kapriť na nejakú neverejnú pláž čo nám Mišo (jeden z tam pracujúcich) ukázal. Celkom pohoda.

Deň prvý - asfalt a blúdenie

Doobedu sme nabehli do shopu, požičali sme už viacmenej dohodnuté bajky, týpek nám odporučil dáke traily a akcia sa mohla začať. Bajkshop je celý okupovaný Nemcami, od majiteľa, až po zamestnancov. Všeci boli dosť v pohode, hlavne majiteľ, asi 50 ročný dlhovlasý týpek ;). Požičané bajky boli Marin Quake 7.1. Boli celkom fit, 160mm vpredu a vzadu, len vidly neboli ideal, nejaké MZ allmountain, ale dalo sa.

Tento deň sa moc nedávalo. Najprv nás nezobral autobus z Granadilli, keďže mal malý kufor a potom sme nenašli ani jeden trail čo sme mali zakreslený v mape a ako bonus sme aj poblúdili a riki chytil haluz, že stratil dáke veci. Dávali sme väčšinou asfalt, ale bolo to v klídku, keďže sme sa väčšinou púšťali dole kopcom. Riki stále riešil mapu a tak ja som mohol aspoň fotiť krajinu... Neskôr sme z asfaltu zbadali nejakú poľnú cestu a šli sme skúsiť štastie. Ehm, no týpek z bike shopu nás varoval. Povedal, že "Ak niekade nevedie cesta, tak fakt tade nevedie". Takisto povedal, že kaňony na Tenerife sú fakt veľké. No ani v jednej veci sa nemýlil a my sme si to otestovali na vlastnej koži ;). Dali sme to kus offroad, narazili na velikánsky kaňon a mohli sme tlačiť naspäť. Potom sme sa rozdelili, riki šiel po auto ja som si neodpustil ešte jedno blúdenie a potom som sa po asfaltke pustil až do El Médana.

Deň druhý - Las Lajas poprvé

V stredu sme išli skúsiť Las Lajas. Toto už konečne zaváňalo downhillom. Las Lajas (čítaj Las Lachas) je piknikové miestečko cez 2000 metrov nad morom, kde sa dá grilovať, je tam bufet, ihrisko... Neďaleko na kopci sa avšak nachádza parádna DH trať. Zo začiatku sme nevedeli kam ísť, ale neskôr to riki našiel, dal sme tlačenie do kopca a čím ďalej, tým viac bolo jasné, že sme na dobrej stope.

Trať sa začínala mini dropíkom, ďalej dropík a prvá z mnohých točiek. Začiatok trate tvorili prach a voľné kamene a vtom samé točky, niektoré klopené, iné nie, niektoré zavreté poprípade ako bonus rozbité... A to všetko v peknom kopčeku. Ak si pamätáte minuloročný prach vo Veľkej Rači, tak to nebolo nič. Tu boli ešte ako bonus aj kamene. No mal som dosť. Riki seká (neskôr sa stal pichačom týždňa), mení dušu a dokončujeme točky. Mini uphill a už nás čakajú kamenisté pasáže. Kamenisté myslím kamenisté. Nieže občas kameň, ale samo o sebe bola stopa jedna mega skala (šak sopka, ňe?) a ktomu voľné šutre. Bolo to super, ale náročne na silu a kondičku (ako každá DH trať). Ďalej trošku menej kameňov, kus light, uphill cez rock garden a zas kamene ;) Celkom fun, človek by neveril aké stopy sa tam dajú jazdiť a čo šecko naše požičané bajky zožrali. Korytá v skale... Super! Neskôr už len light les a koniec trailu.

Vyhodilo nás to v mestečku Vilaflor. Domáci by isto vedeli stopy niekam oveľa nižšie, ale my nie. Rikimu to však nedalo a odmietal sa pustiť po asfalte až do Los Christianos (0 metrov nad morom) kde sme mali auto a tak sme dávali poľné cestičky, trochu blúdili a ja som našiel ďalší trail, na ktorý sa dá asi napojiť z Las Lajas. Trail sa skončil a zas asfalt. Rikimu to zas nedalo a tak nás čakalo pár hodín riešenia, pozerania do mapy, "downhillu" a zas uphillu a tak dookola kým riki pochopil, že to nemá zmysel a asfalt je naša spása. Spustili sme sa postupne až k autu a šli domov.

Deň tretí - over the Las Lajas

Aaaa, tak vo štvrtok sme mali štastie. Streli sme ráno pri buse ktorým sme chodili hore lokal bajkerov! Dali sme reč, dohodli sme sa, že môžeme ísť snimi a šlo sa! Išli sme ešte kus vyššie ako bol Las Lajas, už sme asi boli aj na hranici s chránenou oblasťou, kde sa nesmie bajkovať. Poskladali sme bajky pustili sme sa dole kopcom. Zo začiatku dlhááá lesná cesta, prach, kamene, proste klasika Tenerife. Jeden z lokálov ma púšťa pred seba, ja vyhecovaný prepaľujem jednu točku a líham na bok. Naštastie nič vážne, len malé odreninky, čiže tri body do DP-DH.

Dávame ďalej, fotíme sa pri super výhľade, pokračujeme po lesnej ceste kde nás neskôr čakal bonus. Zjazdík mimo cesty po štrku, či ako nazvať tie sračky zo sopky. Proste maličké kamienky asi tak 15 - 20 cm vrstva. Celkom fun! Brzdiť sa vtom nedalo, prášilo to kade tade, stabilita v mojom prípade malá, ale ináč super. Niečo také som ešte nedával. Pokračujeme zas po lesnej ceste, riešime pauzu a tak a neskôr sa napájame na kamenistú pasáž. Neviem akú dlhú, lokál spomínal, že asi 800 metrov. Je to dosť podobné ako na Las Lajas. Jazdilo sa po skale, stôp miestami asi milión, občas voľný šuter ako bonus, no neni o čom, fest sa mi to páčilo. Pokračujeme lesom, občas mini uphill, lesná cesta...

Končíme asi o 1000 výškových nižšie, niekde už pri civilizácii, napájame sa na asfalt a začínalo asfalt DH! Niekto by povedal, že škoda výškových metrov, ja hovorím super a neni o čom! Traily už aj tak ďalej neboli a tak sme dávali brutal speedy po asfalte. Fakt že dosť, brzdná dráha pri minutí odbočky asi tak 40 metrov, brzdy smrdeli... No super. A toto pokračovalo dobrých pár minút. Nakoniec sme skončíli na konci Las Americas tiež takmer 0 metrov nad morom. Las Americas je mesto pri Los Christianos, len my sme boli na strane ďalej od Los Christianos. Ale domáci boli ťažký pohoďáci, jeden znich požičal bratovu punk dodávku, do ktorej sme nahádzali bajky a odviezli nás až k nášmu autu! Ešte sme snimi hodili reč, vysvitlo, že obaja robia policajtov, dva dni robia, tri dni voľno. Neni o čom! Toto bol fakt super pojazd. Mali sme ešte čas a tak sme dali s rikim výlet autom pod sopku. Dačo pofotili, popozerali a šlo sa domov.

Deň štvrtý - Las Lajas, sopka, Las Lajas

Na piatok sme nezohnali žiadnych lokálov a tak sme šli dať overenú klasiku Las Lajas. Túto trať som už opisoval vyššie. Dali sme to celkom v poho s občasným blúdením, kedže sme chceli nájsť aj iné stopy... Celkom som si zanadával, že niekto bol schopný spraviť lesnú cestu širokú asi na jeden a pol auta, ktorá viedla k nejakej opustenej búdke a koniec. Čiže, otočka a šlapanie/tlačenie na overenú stopu. Na konci trate to zas rikimu nedalo, nepoučil sa z predošlých dní a tak sme dostali bonusové blúdenie na konci! Celkom to kazilo flow ;D. Spustili sme sa k autu, riki cestou seká a mení dušu.

Dole sme mali ešte dosť času a tak sme šli pozrieť sopku, ale teraz sme šli hore lanovkou. Je to asi 3500 metrov nad morom (sopka ma cez 3800 m.n.m.). Dole sme sa celkom smiali na tabuľke, že hore je extrémne chladno, to nás však prešlo keď sme vystúpili z lanovky. Fúkal tam brutal studený vietor a aj napriek tomu, že slnko pražilo som to nevedel vydržať. Riki sa šiel poprechádzať a ja som ľahol do bezvetria na lavičku a vyhrieval som sa jak jašterica aby som vôbec prežil :D. Pofotilo sa čo to a išlo sa dole.

Cestou sa však stalo dačo neplánované. Riki ma vyhodil na Las Lajas nech si ho zjazdím sám a on išiel autom dole. Ui! Celý čas som si vravel, že ejha, sám idem musím dávať pozor. Zapnem stopky, nahodím chrániče, vytlačím, začiatok trate, schádzam mini dropík a jééébs. V koryte prachu a šutrov líham na bok, rajdami vyorávam kamene z pod prachu brzdím stehnom. Naštastie som celý, rameno ok a pád a odreniny mi dali 3 body do DP-DH. Zvyšok trate dávam bez pádu. Dávam krátke pauzy na rozdýchanie a snažím sa max sústrediť na trať. Je to celkom fit dať ju viackrát za deň, napriek tomu, že to je fyzicky náročné to dávam asi lepšie ako ráno a dosť si to užívam. Prídem do Vilaflor, vypínam stopky a na nich je čas niečo cez 53 minút. Pauzy a uphill okolo 20 minút, čiže dosť dlhý DH nie ? :) Stretávam rikiho a ide sa preč.

Deň piaty - pauza

V sobotu sa mi nechcelo bajkovať, lebo som chcel nechať ruku oddýchnuť si. Dávame celý ostrov dookola na aute, dáke zastávky, prechádzky, výhľady... Nuda.

Deň šiesty - bikepark

Posledný deň jazdenia sme si dali bikepark. Park je zašitý úplne niekde v prdeli na severe ostrova. Je to čistý punk! Na úvod nás privítala nejaká ruska čo tam robila. Asi namiesto psa majú kozu (capa?) čo sa volá Kiwi, žerie papier a ževraj bol aj na obálke nejakého francúzkeho bike magu. Jazdil tam len jeden chlapík a ako vývoz mal štvorkolku. Keď sme sa pridali my, tak štvorkolku nahradila dodávka a mohli sme začať. Neskôr jazdili aj lokáli aj nemci. Dokopy nás tam v ten deň jazdilo asi 7.

Zo začiatku sme dávali najľahšiu trať. Nebol to problém prejsť, ale udržať si flow, poprípade dávať bomby tak to už problém bol. Zo začiatku kamene, ale tie sme si z predošlích dňoch už ani nevšímali a potom samé točky a klopky. Dookola. Celkom som sa udýchal kým som zišiel dole. Dali sme to trikrát a išli sme na ďalšiu podobnú trať s názvom intersport. Zas klopky, točky, kaktusy, všade prach, ja nechcene driftujem oboma kolesami v jednom esíčku, márne sa pokúšam vypnúť spd a líham. Naštastie bez zranení, čiže dávam ďalej. Ak si chce niekto najazdiť točky, klopky a to všetko na prachu, poprípade rozbité ako mašrúmove kolená tak nech navštívi tento park.

Neskôr sme šli pozrieť aj nort shore trať. Na ňu sa odbáčalo z intersportu. Tu ma to až tak nebavilo a ani som si tým nebol dáky istý, keďže doma moc NS nejazdím ;). Ale bolo to fit, bolo to tak ako celý park robené pre každého. Tým myslim fakt každého. Dalo sa to zísť, alebo ak mal niekto chuť mohol si dať asi 30cm širokú lávku, asi 2-3 metre nad zemou zakončenú 3-4 metrovým dropom. Potom sme pozreli aj čiernu DH trať. Mal som dosť. Myslel som, že mi tam nebude mať čo robiť problémy, ale vracáky v strmine, s dieramy v stope som dať nevedel. Na tejto trati boli aj dáke väčšie skoky ale to som ani neriešil. Pofotil som dačo a keď sa dalo tak som sa napojil na NS trať. Proste som to nezvládal. Riki si to neskôr dal ešte pár krát a mal celkom dosť.

Dávame už len light pojazdenia. Kecáme s týpkom z parku, bavíme sa o DH na tenerife, o parku, vravel, že Kamil Tatarkovič tam bol jazdiť ešte keď park nebol oficiálne otvorený, porozprával nám o tom ako im tam všetko pokazil Cedric Gracia keď tam mal tréning. Takisto spomenul, že došiel so štyrmi bajkami, vlastným mechanikom, PR a fotografom. Cedric mal najradšej už dve spomenuté light trate. Ešte nám povedal, že tam majú naplánovaný neoficiálny tréning aj bratia Lacondeguy-ovci. Znovu sa vozíme, pán píchač týždňa zas seká, predtým stihol aj pichnúť... Začína poprchávať. Ja dávam jazdu, riki fixne koleso a už prší, dávame dole a zisťujeme, že je to už asi naša posledná jazda. Ako prší, tak všetok ten namoknutý prach sa lepí na kolesá a lieta kade tade. Po jednej jazde máme komplet zasraté bajky, my tiež niesme najčistejší, dážď neprestáva a tak končíme. Naložíme bajky a papa bikepark. Ako záver bajkovania to bolo super!

Teplé slová na záver

Ďalší deň balíme, vraciame bajky, takmer nestíhame lietadlo do Girony a letíme na dva dni do Barcelony. Zvyšok nuda. Každopádne Tenerife môžem odporučiť každému, kto si chce počas dovolenky pri mori aj pozjazdovať, alebo hlavne pojazdiť niečo iné ako poznáme na SK. Bikovať sa tam dá celoročne, bikepark je otvorený celoročne každý piatok až nedeľu plus sviatky. Ak tam pojdem ešte raz tak naisto beriem GPS, alebo zháňan sprievodcu aby som videl ešte viac a menej blúdil. Dovolenku hodnotím na výbornú, fotky a dáke linky sú pod článkom.

Linky

• Bikeparktenerife.com
• Zoznam trailov aj s GPS dátami
• Bike Point El Médano - bike shop, požičiavanie bajkov, GPS + majú aj dobré ubytko

Súvisiace odkazy Etarget

• Schudni navždy bez jojo efektu - Všetko bez hladovania a diét. Zhodiť 3kg mesačne nie je problém.
• IQ test - test národa - Nudíte sa? Otestujte sa v špičkovom a preverenom IQ teste.
• Vyhrajte HTC Hero od O2 - Preneste si teraz celé svoje číslo do O2 a vyhrajte jeden zo 70 mobilov HTC Hero!

Galéria

Pridal head do kategórie headov blog.
Článok bol publikovaný 02. 06. 2008 - 00:45 a odvtedy bol zobrazený 3077 krát.

Komentáre k článku

Pridaj komentár

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.